Tento blud bol x-krát vyvrátený, ale dlho mu verila a možno dodnes verí časť Slovákov. Fakt je, že Československo bolo veľkým svetovým exportérom zbraní a na Slovensku, ako v zázemí budúcej vojny proti Západu, boli veľké zbrojné kapacity. Zbrojárstvo zohralo zásadnú úlohu pri rýchlej povojnovej modernizácii Slovenska, okolo výroby zbraní vyrástli generácie našich inžinierov a vysokokvalifikovaných robotníkov.
Zo slovenského zbrojného priemyslu zostalo málo, ale nezanikol úplne. Za zmienku stále stoja v bojoch Ukrajiny pokrstené húfnice Zuzana 2 a delostrelecká munícia. České zbrojárstvo si viedlo oveľa lepšie. V posledných rokoch sa Česi stali 22. najväčším exportérom zbraní na svete a boli schopní vyvážať zhruba polovicu zbraní ako Kanada, alebo tretinu exportu Nórska, Švédska či Poľska.
Ostatné krajiny zbroja ostošesť
Európske zbrojárstvo prechádza v dôsledku vojny na Ukrajine prudkým rastom. Francúzsko sa stalo už druhým najväčším svetovým exportérom zbraní po USA a nemecký a taliansky vývoz už možno predbehol ruský. Podľa správy Štokholmského inštitútu pre výskum mieru medzi obdobím rokov 2015 – 2019 a rokov 2020 – 2024 stúpol vývoz zbraní z Talianska o 137 % (z 2 % svetového vývozu na 4,8 %), z Nórska o 187 % a zo Švédska o 73 %. Všetky tieto obrovské rasty blednú oproti vyše 4 000-percentnému (áno, štyritisíc!) nárastu vývozu zbraní z Poľska. Jeho podiel na svetovom obchode prekročil jedno percento.
Kým česká muničná iniciatíva zastrešená autoritou prezidenta Petra Pavla ďalej zlepšuje postavenie Českej republiky v zbrojnom exporte, poklonkovanie Roberta Fica Moskve garantuje len jedno: zaostávanie Slovenska v zbrojárstve sa bude len ďalej prehlbovať. Pre slovenských výrobcov bude oveľa ťažšie siahnuť po masívnych finančných zdrojoch, ktoré začala na svoju obranu konečne mobilizovať Európa.
Časť slovenskej verejnosti rada moralizuje o tom, aké nemorálne je predávať zbrane. Paradoxne sú to často ľudia, ktorí pred 30 rokmi oplakávali rozpad slovenského zbrojárstva, alebo ich potomkovia.
Osemnásteho mája 2025 Dánsko napríklad ohlásilo svoj ďalší, už 26. balík pomoci Ukrajine, tento vo výške 536 miliónov eur. Áno, krajina, ktorá má o pol milióna obyvateľov viac ako Slovensko a nebola nikdy Rusmi okupovaná, pomáha Ukrajine takými sumami. Časť dánskych peňazí pôjde práve na nákup munície cez českú iniciatívu, ďalšie potečú do zbrojoviek na Ukrajine na nákup zbraní vyrobených priamo tam. 19. mája oznámili v Bruseli dohodu o vytvorení 150-miliardového fondu na posilnenie obranyschopnosti Európy Security Action for Europe. Ficova vláda bude však len ťažko schopná pomôcť slovenským zbrojárom siahnuť po zdrojoch z tohto fondu. Slovensko je dnes napríklad schopné vyrobiť 20 húfnic Zuzana ročne. Ukrajina vyrába 40 húfnic Bohdana. Mesačne.
Zbrane – prudká technologická modernizácia
Časť slovenskej verejnosti rada moralizuje o tom, aké nemorálne je predávať zbrane. Paradoxne sú to často ľudia, ktorí pred 30 rokmi oplakávali rozpad slovenského zbrojárstva, alebo ich potomkovia. Mimochodom, desaťtisícom Slovákov pracujúcich v zbrojovkách vtedy vôbec neprekážalo, že vyrábali zbrane pre tie najhoršie diktátorské režimy sveta. Na rozdiel od minulosti mali dnes slovenskí zbrojári šancu pomôcť nášmu slovanskému susedovi a brániť slobodu a demokraciu v Európe.
Po celú ľudskú históriu patria vojny a zbrane medzi najsilnejšie zdroje inovácií. Dnešné zlyhanie Slovenska bude mať oveľa hlbšie a dlhodobejšie dôsledky, ako si väčšina myslí. Slovensko je už dve dekády neschopné posunúť sa od ekonomiky montážnych hál k ekonomike vysokej pridanej hodnoty. Naše zaostávanie za krajinami západnej Európy zostáva prakticky nezmenené. Vojnou katalyzovaná technologická modernizácia bola aj pre Slovensko šancou dostať sa z tejto pasce. Mali sme vynikajúcu šancu stať sa priestorom vývoja a výroby rozličných dronov, prostriedkov elektronického boja, rozvoja robotiky a celých ekosystémov technologickej modernizácie. Politika posluhovania Moskve a škodenia Ukrajine túto šancu zmarila.
Z posledných 19 rokov, teda 6 900 dní, viedol Robert Fico Slovensko vyše 4 200 dní, teda viac ako 60 % času. Nikto nenesie väčšiu zodpovednosť za dnešný stav Slovenska ako práve on. Preto predseda strany, ako aj celé vedenie dominantného Smeru sú bezkonkurenčnými autormi nielen súčasného ekonomického zaostávania Slovenska, ale aj prehlbujúceho sa úpadku školstva, starostlivosti o zdravie a celého ľudského a sociálneho kapitálu krajiny. Dnes Slovensko zaostáva už nielen za Slovinskom, Estónskom, Českom a Poľskom, ale aj za mnohými ďalšími krajinami sveta. V 80. rokoch sme sa pozerali na Poliakov ako na chudobných príbuzných.
Po premárnení šance, ktorú Slovensku dala príležitosť na obnovu zbrojného priemyslu, bude dedičstvom politík Smeru vedeného Ficom aj to, že o 10–20 rokov sa budú na nás možno pozerať ako na chudobných príbuzných aj naši ukrajinskí susedia.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.