Zatiaľ čo podľa zaužívaného názoru rast produktivity vyplýva z postupného kolektívneho zvyšovania efektívnosti v mnohých spoločnostiach, naša analýza naznačuje opak. Malý počet firiem je hnacím motorom silného pokroku, pretože urobili odvážne, osobité strategické kroky, ktoré prinútili konkurentov reagovať. Skutočný pokrok pochádza skôr z niekoľkých výnimočných firiem, ako z tisícov alebo miliónov firiem, ktoré napredujú iba milimetrovými krokmi.
Z ekonomiky sme urobili laboratórium
Vychádzali sme z analýzy 8 300 spoločností v Nemecku, vo Veľkej Británii a v USA, pričom sme sa zamerali najmä na štyri odvetvia: maloobchod, automobilový a letecký priemysel, cestovný ruch a logistiku a počítače a elektroniku. Pomocou týchto spoločností sme vytvorili „laboratórnu ekonomiku“, v ktorej sme presne sledovali, kto vytvára hodnotu a prispieva k rastu národnej produktivity a kto hodnotu ničí tým, že produktivitu znižuje. Hoci sme sa zaoberali relatívne stabilným obdobím od roku 2011 do roku 2019 – po globálnej finančnej kríze, ale pred covidovou pandémiou – v údajoch od roku 2019 do roku 2023 sme našli podobné príklady.
Skutočný rast produktivity sa nedosahuje hrou na istotu. Dosahuje sa vytváraním takého prostredia, kde sa vyplatí robiť odvážne rozhodnutia.
V našej „laboratórnej ekonomike“ sme zistili, že menej ako 100 výnimočných firiem sa podieľa až na dvoch tretinách rastu produktivity celej vzorky. Ide o podniky, ktoré v rokoch 2011–2019 pridali k rastu produktivity príslušnej národnej vzorky aspoň jeden bázický bod. Zároveň ešte menší počet „oneskorencov“ mal záporný príspevok vo výške aspoň jedného bázického bodu. Ide o oveľa extrémnejšiu koncentráciu, ako sa predpokladalo.
Čo odlišuje vyčnievajúce firmy od ostatných? V našej vzorke sme si všimli, že k pokroku ich doviedlo týchto päť strategických krokov (často v rôznej kombinácii): rozširovanie produktívnejších obchodných modelov alebo technológií (ako napríklad elektronický obchod alebo modely nízkonákladových dopravcov); posun regionálnych a produktových portfólií smerom k najproduktívnejším podnikom; zmena ponuky pre zákazníkov na masových aj na špecializovaných trhoch; budovanie efektívnosti v rozsahu ponuky i siete predaja a transformácia operácií s cieľom zvýšiť efektivitu práce a znížiť náklady.
V našich prípadových štúdiách preto vyzdvihujeme strategickú expanziu spoločnosti Apple do oblasti služieb; spoločnosti EasyJet, ktorá formuje trend diskontných leteckých spoločností; a spoločnosti Zalando, ktorá je priekopníkom elektronického obchodu s odevmi.
Tento pohľad na produktivitu pomáha ozrejmovať, prečo niektoré krajiny napredujú, zatiaľ čo iné zaostávajú. Hoci sme už vedeli, že v raste produktivity sú USA na tom lepšie ako hlavné európske ekonomiky, bližší pohľad na firmy v našej „laboratórnej ekonomike“ potvrdzuje prečo.
V rokoch 2011 až 2019 produktivita v USA v rámci našej vzorky rástla o 2,1 % ročne, v porovnaní s 0,2 % v Nemecku a s rovnou nulou v Británii, pretože 44 skúmaných najlepších amerických firiem trojnásobne prevyšovalo 14 zaostávajúcich. Naopak, v Británii bolo rozloženie rovnomernejšie, s 30 výnimočnými a 25 zaostávajúcimi, a v Nemecku bolo 13 výnimočných a 16 zaostávajúcich.
Nejde však len o to, aby existovali iba výnimočné firmy, ale aby sa k nim presúvali finančné, ľudské a iné zdroje. Spojené štáty boli v tomto ohľade skutočne výnimočné: polovica rastu produktivity pochádzala z prerozdelenia (posunu) práce, od najhorších firiem k najlepším. V Európe bola mobilita pracovných miest miernejšia a zaostávajúci pracovníci ťahali rast produktivity nadol.
Poučenie pre prax
Tento poznatok má významné dôsledky pre tvorbu politiky. Cieľom mnohých súčasných politík je zvýšiť blahobyt podporou malých firiem a šírením osvedčených postupov. Ak však väčšinu ziskov dosahuje hŕstka firiem, potrebujeme asymetrické stratégie, ktoré by zodpovedali pozorovanému modelu. To znamená umožniť rýchlejšiu realokáciu kapitálu a práce a vybudovať ekosystémy, ktoré pomôžu víťazom expandovať. Ak by Nemecko mohlo v analyzovanom období počítať s ďalšími 19 výnimočnými firmami, ako je maloobchodná spoločnosť REWE, rast produktivity v súkromnom sektore by sa viac ako zdvojnásobil.
Podpora odvážnych krokov by mohla mať ešte väčší význam v rozvíjajúcich sa ekonomikách, kde majú výnimočné firmy potenciál preskočiť niektoré stupne technológií a obchodných modelov fungujúcich vo vyspelých ekonomikách. Navyše, ak existuje málo firiem, ktoré sa môžu stať výnimočnými, rýchly rast produktivity sa len ťažko dosiahne bez cielenej podpory potenciálnych výnimočných firiem.
Manažéri by zas mali prestať považovať produktivitu za vedľajší produkt činnosti a začať ju riadiť ako strategický cieľ. To znamená sledovať ju, investovať do nej a robiť odvážne rozhodnutia (sprevádzané presunmi zdrojov) o tom, kde treba investovať do rastu a odkiaľ sa radšej stiahnuť.
Uprostred dnešnej ekonomickej neistoty spoločnosti na celom svete odkladajú investičné rozhodnutia, znižujú náklady a snažia sa rôznymi spôsobmi šetriť svoje obmedzené zdroje. Z nášho výskumu však vyplýva, že by mali robiť pravý opak. Skutočný rast produktivity sa nedosahuje hrou na istotu. Dosahuje sa vytváraním takého prostredia, kde sa vyplatí robiť odvážne rozhodnutia.
© Project Syndicate 1995–2025 www.project-syndicate.org
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
