Jedným z mýtov je predstava, že dronová vojna je automaticky vysoko technologickou. Moderným dronovým hrozbám by sme sa teda mali vraj brániť najmä vysoko technologickými protiopatreniami. Tento názor sa hodí do politického biznisu, pretože podporuje nákladné zbrojné kšefty. Unikajú tu však iné súvislosti, dôležité aj pre bezpečnosť Slovenska.
Vysoko technologické drony, strely s plochou dráhou letu, poznáme o niečo dlhšie ako typ vojny, pre ktorý sa ujal názov „dronová“. Ukrajinská „dronová“ vojna je charakteristická skôr masívnym alebo takticky premysleným nasadením dronov jednoduchých a lacných. Tieto skúsenosti ovplyvnili aj západné vojenské myslenie. Aktuálne úvahy amerického ministra obrany, alebo aj scenáre, ako by USA mohli pomôcť Taiwanu pri obrane pred možnou čínskou inváziou, rátajú s nasadením množstva lacných dronov v „ukrajinskom“ štýle.
Nebudeme tu rozoberať politické súvislosti dronového útoku Ukrajiny na ruské vojenské základe z prvého júna 2025. Priamo sa nás však dotýkajú bezpečnostné a technické aspekty tejto udalosti. Ukrajina zničila veľa ruských strategických bombardérov pomocou relatívne jednoduchých dronov, ktoré príslušníci ukrajinskej tajnej služby prepašovali do Ruska. Tam ich uskladnili, neskôr previezli na štartovacie miesta v blízkosti ruských leteckých základní a naviedli na ciele.
Bolo naivné, keď niektorí naši politici núkali Slovensko ako vhodné miesto pre rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Nie je prekvapením, že veľmoci si vybrali iný štát.
Ak by sa Ukrajinci pokúsili strieľať na základne ruského strategického letectva diaľkovými raketami alebo dronmi, drvivú väčšinu by zostrelila protivzdušná obrana. Ukrajinci však nezaútočili vyspelými technologickými prostriedkami, len v podstate technicky zdokonalili metódy klasickej diverznej činnosti.
Podobne jednoducho používajú Ukrajinci aj námorné drony Magura V-5 alebo pozemné zariadenia. „Zaparkujú“ dron pri ruskom letisku a v momente, keď senzory indikujú prítomnosť lietadla, vypália sovietsku raketu typu vzduch-vzduch R-73, ktorá je jednoducho na dron pripevnená. Nie je to víťazstvo vyspelej technológie ani umelej inteligencie, ale zdravého sedliackeho rozumu a taktiky. Podobné metódy sa uplatnili v bojoch na Blízkom východe.
Spomínaný viac než štyri dekády starý typ rakety totiž nepotrebuje ku svojmu zameraniu rádiolokátor ani zložitý zameriavací systém. Zjednodušene povedané, strelu stačí otočiť približne smerom k cieľu a odpáliť. Ostatné dokončí pasívne infračervené navádzanie – raketa sama letí za tepelným žiarením cieľa. Ukrajinci tak vytvorili niečo ako lacnú „nášľapnú mínu“ pre ruské lietadlá.
Ako sme už skôr poukázali aj v súvislosti s diverznou aférou ohľadom slovenskej kritickej infraštruktúry z decembra 2024, na Slovensku nie je ťažké uskutočniť scenár diverzného dronového útoku podobného tomu, aký práve ochromil ruskú armádu. Príčinou je aj slabá ochrana pri prevodoch a zmluvnom zaťažení nehnuteľností. Problém je dlhodobo prehliadaný. Aj preto sa dá pomerne ľahko „ukradnúť“ nehnuteľnosť a zneužiť ju aj v diverznom kontexte.
Bolo naivné, keď niektorí naši politici núkali Slovensko ako vhodné miesto pre rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Nie je prekvapením, že veľmoci si vybrali iný štát. No naši politici sú nepoučiteľní a radšej sa strápnia smiešnymi ponukami veľmociam, ako by mali doriešiť slabú legislatívnu ochranu pri zmluvnom zaťažení nehnuteľností – a tým aj dieru v bezpečnosti štátu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.