Je vidieť, že jeho predseda Milan Majerský sa teší toľkému záujmu o jeho stranu – a to tak médií, ako aj ľudí, ktorí mu v stovkách listov píšu, aby návrh podporili alebo, naopak, nepodporili – ale aj z moci rozhodovať o charaktere štátu, ktorá mu náhle spadla do lona. Pýcha, že práve nadišiel jeho čas, z neho až srší. Áno, nadišiel čas rozhodnúť sa a diabol si už mädlí ruky. Ten, kto kresťanstvo pozná len povrchne, si možno myslí, že ide o obviňujúcu náuku slúžiacu na poučovanie ovečiek o tom, ako majú žiť, alebo, ešte horšie, len na obyčajné ovládanie más. Možno preto nevie, že základným posolstvom učenia je láska k blížnemu, do ktorej ústia všetky ostatné zásady.
Je to vyjadrené v známych slovách svätého Pavla, ktorých širší kontext znie: „Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! A ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska.“ (Rim 13:9–10) A potvrdzuje to aj prvé, Markovo evanjelium, kde stojí: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ (Mk 12:31)
Návrh na nové zadefinovanie ústavy na základe „národnej identity“, ide proti takémuto chápaniu. Otvorene sa totiž vymedzuje voči neheterosexuálne orientovaným blížnym, zasieva voči nim odpor a nedôveru, a vytvára tak priestor nie pre porozumenie, ale pre odcudzenie, opovrhovanie a tým aj pre nenávisť. Skrátka, robí blížnemu zle.
Vtláčať do ústavy náboženský výklad, aj to len jednej vetvy jednej náuky, je nielen porušením základného neideologického a sekulárneho charakteru ústavy, ale tiež cestou k vytváraniu konfliktov.
Zo sexuality robí nástroj moralizovania, akoby sexuálne správne orientovaní nemohli byť zvrhlí, hulvátski a násilnícki a tí ostatní museli byť automaticky neusporiadaní, nedisciplinovaní, neslušní. Akoby sa tí prví vždy starali o rodinu a deti vzorovo a nedochádzalo u nich k celoživotným traumám, zatiaľ čo výchova tých druhých musela zlyhať bez ohľadu na to, koľko lásky a opatery im venovali. Ak poslancom záleží na správnej výchove ľudí a stabilných zväzkoch, mali by do ústavy zadefinovať lásku. Tá sa však nedá prikázať ani vymáhať, a navyše by to vyznelo smiešne. Vtláčať do ústavy náboženský výklad, aj to len jednej vetvy jednej náuky, je nielen porušením základného neideologického a sekulárneho charakteru ústavy, ale tiež cestou k vytváraniu konfliktov.
Dôvodová správa nám síce chce nahovoriť, že zmena zákona povedie k „posilneniu tradičných hodnôt, života a ľudskej dôstojnosti“, no ako by to mohla byť pravda, ak nás ešte hlbšie potopí do kultúrnych vojen, ktorých vedľajšími škodami sa staneme? Napokon, aj svätý Pavol vyzýva, aby sme sa „znášali navzájom v láske a usilovali zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja“. (Ef 4:2–3)
Fico rozdeľuje, aby panoval. Takže nám ostáva len nebojovať s druhými, ale jeden o druhého, o naše srdcia a o to, čo máme spoločné. Spupná túžba zapáčiť sa radikalizovaným a zaslepeným môže KDH priviesť k vlastnej záhube, ako sa mu to už stalo po podpore referenda za rodinu, na ktoré sa nechalo zredukovať a stratilo tak opodstatnenie. Potrebujeme stabilné strany nielen v základni, ale aj v princípoch, čo nezapredajú dušu za pár prázdnych a lacných prílepkov. Inak Smer splní svoj záväzok a po Hlase-sociálnej demokracii vykostí aj kresťanských demokratov.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.