Prvá informácia sa týkala otázky zdaňovania ETF. Je to skratka pre Exchange-traded fund – teda v preklade doslovne fondy obchodované na burze, ktoré sú určené pre drobných aj inštitucionálnych investorov. Rovnako ako klasické majetkové fondy kolektívneho investovania sú tvorené majetkom skladajúcim sa z rôznych aktív. Väčšinou kopírujú burzové indexy.
Tie sú priemerom cien určitého množstva cenných papierov, s ktorými sa najviac obchoduje. Známy je napríklad Index Financial Times 100 (FTSE 100 Index). Je to priemer sto akcií firiem, s ktorými sa najviac obchoduje na Londýnskej burze cenných papierov.
Vo verejnom priestore zaznela otázka, prečo by zisky ETF po roku nemali byť zdaňované. Autor tohto názoru dodal, že – parafrázujem – aj tak tieto fondy podporujú iné kapitalistické krajiny. Trochu zastaraný výraz, asi myslel vo vyspelých trhových ekonomikách.
Dedičstvo kupónovej privatizácie
Takže povedzme si, ako je táto problematika upravená v slovenskej legislatíve. Po kupónovej privatizácii a so vznikom finančných trhov sa v Česko-Slovensku – a neskôr na Slovensku – predaj akcií po roku ich vlastníctva nezdaňoval -, tak je to aj v iných krajinách sveta.
Platíme predsa daň z príjmov. Keď z príjmu nakupujeme tovary a služby, platíme ďalšiu daň. Keď vlastníme nehnuteľnosť viac ako rok, už nemusíme platiť daň, no pri jej dedičstve daň platíme. Platíme tiež daň z nehnuteľností, platíme aj daň za psa či mačku.
Prečo by sme mali platiť daň z už zdaneného príjmu? Nehovoriac o dani z finančných prevodov – to je tiež daň z už raz zdaneného príjmu. Treba tiež poznamenať, že podpora investovania do cenných papierov má pre štát význam – jeho obyvatelia si tým sporia a vytvárajú rezervy na obdobie, keď už nebudú môcť pracovať.
Jedno je však isté, politici, ktorí hovoria o špecifických ekonomických veciach, napríklad o dlhopisoch a cenných papieroch, by si mali dávať veľký pozor, čo hovoria a nešíriť nepravdy.
Môžeme sa pýtať: Prečo je na Slovensku málo cenných papierov? A je ich viac v iných trhových ekonomikách? Vydanie akcií nie je lacný proces, platia sa za to poplatky v NBS. Okrem toho po množstve firiem a investičných privatizačných fondov, z ktorých sa „vyviedol“ majetok, obyvatelia už v takéto investície stratili dôveru.
Laureát Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela Joseph Stiglitz vo svojej práci tvrdil, že uprednostňovanie privatizácie pred vytvorením riadneho inštitucionálneho rámca podporuje rozsiahlu korupciu a rozkrádanie majetku. Presvedčil som sa o tom osobne, keď som bol majiteľom akcií slovenského Reštitučného investičného fondu.
Americkí sociológovia Lawrence King (Cambridgeská univerzita) a David Stuckler (Oxfordská univerzita), ako aj Patrick Hamm (Harvardova univerzita) upozorňujú, že tento trend sa ešte zhoršil v dôsledku liberalizácie kapitálových účtov, ktorá uľahčuje presun peňazí do zahraničia.
Štátne dlhopisy pre občanov sú správnym krokom
Prejdime k štátnym dlhopisom určeným obyvateľom Slovenskej republiky. Slovo dlhopis vzniklo spojením dvoch slov – „dlžný“ a „úpis“. Štátne dlhopisy pre obyvateľov však nie sú žiaden nový nápad. Dlhopisy vlastnej krajiny si môžu kúpiť obyvatelia takmer všetkých krajín na svete. U nás sa štátne dlhopisy určené pre občanov predávali už v období, keď bol ministrom financií Sergej Kozlík z HZDS – v rokoch 1994¤–¤1998. Treba si uvedomiť, že štát nie je investorom, je ním vždy fyzická alebo právnická osoba. Dlhopisy vydávajú štáty, podniky alebo samosprávy a môžu si ich kúpiť obyvatelia hocakej krajiny, všade na svete.
Okrem toho vo verejnom priestore koluje tvrdenie, že obyvatelia platia štátu dane a zároveň mu požičiavajú. Ale tak to je aj v USA či v iných vyspelých ekonomikách – teda nič nezvyčajné. Dôvodom takzvaných „pochybností“ je vyvolať dojem, že vláda robí niečo, čo by nemala robiť. Nie je to pravda. Vláda vydávaním dlhopisov pre obyvateľov robí presne to, čo robiť má. Šíritelia podobných manipulácií by si mali kúpiť učebnicu o základoch financií. Tam by sa dočítali všetko, čo by potrebovali vedieť na to, aby zbytočne nezavádzali.
Zaostrené na firemné dlhopisy
Verejní činitelia by sa mali skôr zaujímať o dlhopisy firiem, ktoré sa neobchodujú na burze. Väčšina z nich nemá peniaze – ktoré im poskytli tí, čo si dlhopisy kúpili – kryté majetkom, je to teda skoro ako ruleta. Ak firma skrachuje, majitelia dlhopisov nedostanú všetky peniaze, ktoré požičali kúpou dlhopisov. Jedno je však isté, politici, ktorí hovoria o špecifických ekonomických veciach, napríklad o dlhopisoch a cenných papieroch, by si mali dávať veľký pozor, čo hovoria a nešíriť nepravdy.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.