Zoberme si doterajšie poučenia z vojny na Ukrajine. Po prvé, vplyv bezpilotných lietadiel ďaleko presahuje rámec starších zbraní. Drony skutočne spôsobili, že tanky a obrnené transportéry sú mimoriadne zraniteľné, takže ruské pozemné útoky teraz často využívajú pešie jednotky, motocykle alebo terénne vozidlá. To však nepomohlo, pretože drony sú desivo účinné aj proti ľuďom. Straty sú rovnako vysoké ako kedykoľvek predtým – teraz však bezpilotné lietadlá spôsobujú viac ako 70 % strát na oboch stranách.
Drony sú účinné aj proti takmer všetkému ostatnému. Ukrajina použila bezpilotné lietadlá na ničenie ruských cieľov takých rôznorodých, ako sú továrne na zbrane, pohyblivé vlaky, muničné sklady, ropné rafinérie, lode a prístavy. Mohlo to byť horšie: Ukrajina totiž preukázala veľkú zdržanlivosť vzhľadom na barbarské správanie Ruska. Letiskové terminály, vlakové stanice v čase dopravnej špičky, športové a koncertné štadióny, farmaceutické továrne, nemocnice, školy, domovy dôchodcov – všetky sú rovnako zraniteľné.
Dron je nemoderný po 2–6 mesiacoch
Dve ďalšie triezve lekcie z Ukrajiny sa týkajú toho, ako vojna s dronmi závisí od jej priemyselnej základne. Po prvé, rozhodujúca je rýchlosť a schopnosť reagovať. Technológia, zbrane a taktika dronov sa v súčasnosti vyvíjajú závratnou rýchlosťou. Nový dron je užitočný len dva až šesť mesiacov. Druhá strana vyvíja protiopatrenia, čo si vyžaduje vývoj nových výrobkov, proti ktorým sa vyvíjajú nové protiopatrenia, a tak ďalej.
Tento rok Ukrajina vyrobí viac ako štyri milióny dronov, pričom väčšina z nich sú modely, ktoré ešte pred rokom neexistovali.
Spočiatku boli bezpilotné lietadlá používané na Ukrajine „hrubými“ zbraňami. Tie rádiom ovládal pilot, ktorý musel byť nablízku. Keď sa drony stali sofistikovanejšími a smrtonosnejšími, na blokovanie ich rádiových signálov sa začalo používať rušenie, čo viedlo k zmenám frekvencie a potom k preskakovaniu frekvencií, proti čomu sa potom použili multifrekvenčné rušičky. Potom prišli drony, ktoré začali útočiť na rušiace zariadenia. Rusko zasa vyvinulo bezpilotné lietadlá ovládané cez optický kábel – odolné voči rušeniu. Ukrajina sa snaží vystopovať kábel až k jeho zdroju a zabiť pilotov (pomocou dronov). Teraz má aj Ukrajina optické drony.
Navádzanie je čoraz sofistikovanejšie, takže drony sa môžu vyhýbať radarom tým, že letia veľmi nízko alebo používajú technológiu stealth. Pokročili však aj systémy detekcie a sledovania dronov, ktoré využívajú siete mobilných telefónov a mikrofónov pripojených k softvéru na analýzu zvuku, ako aj používanie lidaru, radaru a kamier.
USA a Európa dramaticky zaostávajú
V tomto divokom prostredí má iba mesačné zaostávanie fatálne dôsledky. Bežné postupy v obrannom priemysle sú úplne nedostatočné a väčšina amerických bezpilotných lietadiel a výrobcov dronov sa ukázala ako beznádejne pomalá, drahá a nepoužiteľná. V reakcii na to však ukrajinský bezpilotný priemysel a armáda vyvinuli revolučný model výskumu a vývoja, výroby a nasadenia zbraní, založený na priamej, nepretržitej komunikácii medzi frontovými jednotkami a výrobcami dronov. Ukrajinské vojenské velenie a ministerstvo digitálnej transformácie dokonca vyvinuli bodový systém, ktorý zverejňuje priebežne aktualizované rebríčky výkonnosti vojenských jednotiek na základe overených zostrelov dronov.
V tomto prípade Ukrajina ťažila z toho, že má silný startupový systém, ktorý podporuje zbrojársky priemysel (so stovkami spoločností) schopný navrhnúť, vyrobiť a nasadiť novú zbraň v priebehu niekoľkých týždňov. Tento rok Ukrajina vyrobí viac ako štyri milióny dronov, pričom väčšina z nich sú modely, ktoré ešte pred rokom neexistovali. Bohužiaľ, prispôsobilo sa aj Rusko, ktoré sa tiež vo veľkej miere spolieha na súkromné startupy.
Vojna s dronmi na Ukrajine poskytuje Spojeným štátom a Európe ďalšiu lekciu: je potrebné riešiť čínsku dominanciu v globálnom odvetví dronov. Ukrajina vyvinula vlastný priemysel dronov, pretože USA a NATO nemali takmer žiadny vlastný, a už vôbec nie taký, ktorý by mal potrebnú rýchlosť a flexibilitu, a pretože Čína postupne obmedzila dodávky na Ukrajinu v prospech Ruska. Približne 80 % elektroniky používanej v ruských bezpilotných lietadlách pochádza z Číny. Hoci Ukrajina bola spočiatku veľmi závislá od Číny, znížila svoju závislosť na 20 %, pričom väčšinu z nich získala tajne.
Výskum a vývoj v oblasti obrany a obstarávanie v USA a Európe však zostávajú pomalé a nekonkurencieschopné, čo ochromuje ich schopnosť brániť sa proti bezpilotným lietadlám, ako aj ich schopnosť používať ich. Hoci si to málokto uvedomuje, USA a NATO teraz zúfalo potrebujú Ukrajinu pre jej odborné znalosti v oblasti bezpilotných lietadiel. Ukrajina je teraz jedinou krajinou, ktorá by sa mohla vo vojne vyrovnať čínskej a/alebo ruskej technológii a reakčnému času. Bez Ukrajiny a bez modernizácie vlastných síl by NATO a USA utrpeli vo vojne s Ruskom alebo Čínou hrozné straty – a možno by ju aj prehrali.
„Smrteľná“ umelá inteligencia
Okrem toho, umelá inteligencia všetko zmení. Ukrajinská operácia z 1. júna použila 117 bezpilotných lietadiel, z ktorých každé riadil skúsený operátor, a správy naznačujú, že približne polovica z nich bola porazená ruskou obranou (najmä rušením), pretože bezpilotné lietadlá potrebovali byť v rádiovom spojení so svojimi kontrolórmi. Keby boli autonómne, mohlo ich byť tisíc. A pri umelej inteligencii nie je potrebná komunikácia s pilotom, a teda ani účinné rušenie, čo výrazne zvyšuje dosah a smrteľnosť dronov. O päť rokov bude desivo jednoduché uskutočňovať preventívne údery na konvenčné ciele.
Vojna s dronmi na Ukrajine poskytuje Spojeným štátom a Európe ďalšiu lekciu: je potrebné riešiť čínsku dominanciu v globálnom odvetví dronov.
Umelá inteligencia tiež zvyšuje smrteľnosť a presnosť dronov používaných proti ľuďom. Čínski výskumníci už demonštrovali roje dronov, ktoré navigujú cez les a po jeho prechode sa opäť sformujú do roja. To sa netýka len vojny, ale funguje to aj pri teroristických útokoch.
Je pravda, že požadované funkcie umelej inteligencie si stále vyžadujú oveľa väčší výpočtový výkon a pamäť, ako sa dá vložiť do malého dronu. Nie je to ani lacné. Napríklad čipy Nvidia stoja až 50 000 dolárov za kus, takže aj jeden výkonný procesor AI by väčšinu dronov neúnosne predražil. To sa však rýchlo mení, čo je spôsobené cieľom umiestniť seriózne schopnosti umelej inteligencie do každého telefónu. Keď sa tak stane, tie isté schopnosti budú k dispozícii pre každú dronovú zbraň. A s jedinou, zásadnou výnimkou procesorov AI, celému dodávateľskému reťazcu telefónov aj dronových zbraní dominuje Čína.
Stuart Russell, odborník na umelú inteligenciu z Kalifornskej univerzity v Berkeley, už dlho presadzuje zmluvu o kontrole zbraní, ktorá by zabránila šíreniu malých, masovo vyrábaných dronových zbraní riadených umelou inteligenciou. Dokonca sa podpísal pod výrobu krátkeho filmu Slaughterbots, ktorý dramatizuje riziká, ktoré by tieto drony mohli predstavovať v nesprávnych rukách. Na večeri pred rokmi mi povedal, že čoskoro bude ľahké zamerať sa na jednotlivcov pomocou rozpoznávania tváre alebo napríklad na každého, kto nosí kríž, jarmulku alebo iný náboženský či politický symbol.
Keďže v súčasnom geopolitickom prostredí je akákoľvek zmysluplná zmluva nepravdepodobná, musíme sa pripraviť na svet, v ktorom takéto zbrane pravdepodobne budú. Západný obranný podnik však čoraz viac vyzerá ako typická „stará“ spoločnosť, ktorú technologický rozvrat zaskočil. Na trhoch môže byť odolnosť voči dedičstvu nákladná, ale náklady sú čisto peňažné. Vo vojne môžu byť a budú smrteľné.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org