Už začiatok zavádzania zdravotného poistenia sa stretol so silným tlakom na vznik jeho plurality zo strany predovšetkým odborových a zamestnaneckých zväzov, ktoré deklarovali záujem plniť v zdravotnom poistení pomocou bonusov čiastočne aj svoj sociálny program a prispievať k zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti. V danom okamžiku to bolo sympatické úsilie, ktoré podporovala takmer celá spoločnosť. Tak vznikol celý rad poisťovní, ktoré však v priebehu rokov aj vďaka legislatívnym zmenám prešli nielen do súkromného vlastníctva, ale opustili aj pôvodné zámery ich zakladateľov.
Žiaľ, legislatíva pokračovala v deštrukcii verejného zdravotného poistenia ďalej, aby nakoniec v roku 2004 dovolila súkromným poisťovniam tvoriť zisk. Dnes možno bezpochyby konštatovať, že zdravotné poistenie v jeho súčasnej podobe nenaplnilo očakávania občanov ani zdravotníckych pracovníkov. Nie je však chybou systému zdravotného poistenia, že nefunguje, ale je to vina nesúrodých politických vízií a iných záujmov, ktoré mali podporu u zákonodarcu.
Snaha súčasnej vlády „uzdraviť“ zdravotné poistenie je nepochybne chvályhodná. Poskytovanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti, na ktoré majú občania ústavne právo, sa má diať v prostredí regulovaného trhu. Len štát a jeho legislatíva sú jedinými regulátormi tohto trhu a mali by dbať na to, aby jeden zo subjektov nebol ukrátený na úkor iného, napr. vo vzťahu občan – poisťovňa alebo poisťovňa – zdravotnícke zariadenie.
Na nápravu súčasného nefunkčného stavu možno použiť viacero prístupov, zrušenie pluralitného systému zdravotného poistenia so vznikom jednej štátnej poisťovne je len jedným z nich. Možno s ním súhlasiť, ba dokonca ho podporovať, ak sa bude spájať s ďalšími nevyhnutnými zmenami a opatreniami zameranými na vyvážené postavenie jednotlivých prvkov systému, na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti a zefektívnenie využívania verejných zdrojov. Pretože len vytvorenie jednej poisťovne tieto ciele nezaručí.
Napriek prijatému vládnemu programu vzniku unitárneho systému s alternatívami odkúpenia alebo vyvlastnenia súkromných zdravotných poisťovní je stále namieste hľadať lepšie riešenie – tretiu cestu. Zákonodarca by sa mal poučiť z doterajších legislatívnych neúspechov a ich následkov i v rovine právnych sporov a tentoraz „vyoperovať“ administratívny zisk zdravotných poisťovní zo systému použitím sofistikovanejších a aj lacnejších metód.
Presadeniu týchto zmien by neobyčajne prospela reálna diskusia s možnosťou zohľadnenia iných názorov a riešení. V opačnom prípade bude každý produkt legislatívneho procesu len čisto politickým výtvorom, ktorý neprivedie na svet fungujúci a vyvážený systém a nebude mať dlhé trvanie. V tejto súvislosti možno uviesť napr. príspevky Slovenskej lekárskej komory,
Spoločnosti všeobecných lekárov či advokátky Jany Martinkovej, ktorá už roky upozorňuje nielen na chyby a dôsledky legislatívnych zmien v tomto sektore, ale navrhuje aj efektívne a s ústavou zlučiteľné riešenia. Za zamyslenie stojí i jej názor, „že štát by mal skôr, ako pristúpi k vyvlastneniu poisťovní, preukázať, že je schopný regulátor zdravotného systému, ktorý dokáže v prospech pacienta regulovať existujúci systém, inak nemožno ani v unitárnom systéme očakávať naplnenie vládou prezentovaných cieľov“.
Výsledkom by mala byť celospoločenská dohoda a podpora jednotlivých krokov (zmien) vrátane politickej zhody naprieč celým spektrom politických strán, pretože len tak sa odstránia pochybnosti kritikov pripravovanej zmeny, podľa ktorých jej skutočným motívom môže byť ekonomický prospech záujmových skupín.
Zostáva len veriť, že sa v nasledujúcich mesiacoch podarí riešiť problémy v tejto citlivej oblasti tak, aby vyriešenie jedného problému neprinieslo ďalší, prípade dva. Čím viac prvkov systému sa zapojí do tvorby novej legislatívy, tým väčší predpoklad má nielen na prežitie, ale aj na fungovanie. Zdravotníctvo je sférou boja o ľudské zdravie a ľudské životy a preto by nemalo vytvárať priestor na politický boj, výsledok ktorého je vždy viac ako neistý a často poškodzuje najzraniteľnejších pacientov, občanov, ale aj často zatracovaných zdravotníckych pracovníkov.
So vznikom jednej štátnej poisťovne možno súhlasiť, ak sa bude spájať s ďalšími nevyhnutnými zmenami a opatreniami zameranými na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti a zefektívnenie využívania verejných zdrojov.