Prezidentské voľby totiž ukázali veľkú nespokojnosť občanov s vládnutím Tuskovho kabinetu. Po roku 2023 sa v Poľsku ujala moci heterogénna koalícia. Okrem PO je súčasťou vlády aj konzervatívna koalícia Tretia cesta, združujúca agrárnu Poľskú ľudovú stranu a stranu Poľsko 2050, na čele ktorej stojí predseda Sejmu (dolnej komory parlamentu) Szymon Hołownia, a napokon menšie ľavicové zoskupenie Nová ľavica. Súčasťou všetkých koaličných strán je však ďalších niekoľko menších zoskupení, ktoré na ich kandidátkach dokázali presadiť svojich zástupcov do parlamentu.
Vláda prežila, no musí sa zrekonštruovať
Už pred niekoľkými mesiacmi opustili vládnu koalíciu piati poslanci strany Spolu, ktorá kandidovala na listine Novej ľavice. Jej líder Adrian Zandberg presadzuje kurz blízky škandinávskej sociálnej demokracii a radikálnym ľavicovým stranám. Strana získava popularitu medzi časťou mladých voličov, unavených dvoma desaťročiami duopolu PO a národno-konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Po víťazstve kandidáta opozície Karola Nawrockého v prezidentských voľbách sa však začali ozývať ďalší nespokojenci v koalícii.
Najviac bolo počuť práve Szymona Hołowniu, ktorý sa politický otras snaží využiť na zviditeľnenie svojej postupne upadajúcej strany. Hoci nespochybnil potrebu pokračovania vlády, vystúpil s ostrou kritikou pôsobenia Donalda Tuska ako premiéra. Žiadal, aby sa vytvorila koaličná rada, prehodnotila koaličná zmluva a zásadnú zmenu štýlu komunikácie vlády. Tusk svoj autoritatívny štýl, ktorým transformoval PO na svoje silne personalizované zoskupenie, preniesol aj do politiky svojej vlády. Preto Hołownia hovorí o tom, že vláda nemôže byť rukojemníkom premiérovho profilu na sieti X.
Tuskova vláda „anti-PiS“ v reakcii na ovládnutie verejnoprávnej televízie vytvorila novú televíziu, lojálnu vláde. Straníckych nominantov PiS nahrádzala svojimi nominantmi, neraz bez zohľadnenia ich profesionálnych predpokladov na danú funkciu.
Vládu čaká v priebehu najbližšieho mesiaca rekonštrukcia. Navyše nový prezident určite bude voči vláde menej zhovievavý ako jeho predchodca Andrzej Duda, ktorý bol rovnako nominantom PiS. Vláda v obavách z jeho veta sa obávala predkladať najpálčivejšie návrhy zákonov, nielen v oblasti sociálnej a ekonomickej politiky, ale najmä tie, ktoré sa týkajú prehodnotenia reformy súdnictva, ktoré sa po roku 2015 stalo doménou PiS, a sprísnenia už aj predtým dostatočne reštriktívneho protiinterrupčného zákona. Duda v praxi svoje právo veta neuplatňoval tak často, ako by mohol. Je však vysoko pravdepodobné, že Nawrocki bude hrať tvrdšie.
Ako sa zmení poľská politika
Novozvolený prezident dáva verejne najavo svoju blízkosť s lídrom PiS Jarosławom Kaczyńským a je viac než pravdepodobné, že svoju funkciu využije na podporu návratu PiS k moci. V dôsledku mimoriadne agresívnej a špinavej kampane sprevádzanej aj obvineniami, ktoré sa vládnej koalície nepodarilo presvedčivo dokázať, bude súčasťou jeho vládnutia aj osobná pomsta. Keďže prezident má právo zastupovať Poľsko aj na rokovaní Európskej rady, možno očakávať ostrejší odpor proti posilňovaniu európskej integrácie. Nawrocki deklaroval aj pritvrdenie kurzu voči Ukrajine, najmä čo sa týka otázok spojených s hodnotením genocídy na Volyni v roku 1943, ale aj dovozu ukrajinského obilia na poľský trh.
Česko, Slovensko a Poľsko sa po roku 2020 pokúsili o vytvorenie vlád, ktoré mali byť alternatívami voči domácim verziám Viktora Orbána. Teda voči „silným mužom“ symbolizujúcim politiku orientovanú na uchvátenie štátu jednou stranou, respektíve oligarchickými skupinami. Vytvorili však heterogénne zoskupenia orientované neraz viac na pomstu, respektíve kriminalizáciu politických protivníkov. Koalície sa tak formovali na negatívnom princípe.
Tuskova vláda „anti-PiS“ v reakcii na ovládnutie verejnoprávnej televízie vytvorila novú televíziu, lojálnu vláde. Straníckych nominantov PiS nahrádzala svojimi nominantmi, neraz bez zohľadnenia ich profesionálnych predpokladov na danú funkciu. Tuskovi nepomohol ani obrat ku konzervatívnej a protiimigrantskej rétorike. Napokon presadzovanie liberálnych návrhov v ekonomike zaháňa voličov opäť k tým stranám, ktoré sa hlásia k autoritatívnym modelom usporiadania spoločnosti.
Víťazom poľských volieb sú však dvaja kandidáti extrémnej pravice – Sławomir Mentzen a Grzegorz Braun, ktorí sa pred druhým kolom stali jazýčkom na váhach. O ich voličov sa uchádzali obaja kandidáti. Úspešnejší bol Nawrocki, čo naznačuje, ako bude vyzerať nová poľská koalícia, ktorá sa vytvorí v prípade momentálne vysoko pravdepodobného volebného víťazstva najneskôr o dva roky. Dovtedy sa však môže otriasť samotný duopol strán budovaných na vodcovskom princípe. Jarosław Kaczyński má už 75 rokov a aj preto je legitímne uvažovať o jeho nástupcovi, líder PO je zas už okukaný a práve Hołownia naznačil, že by ho mohol nahradiť neúspešný kandidát na prezidenta Rafał Trzaskowski.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.