Ak nechceme brať ústave jej vážnosť a miesto, nesmieme dovoliť, aby sa stala „pomníkom“ politikov (politických strán), ich ideologických predstáv a iracionálnych obáv. Súčasnosť nám však ukazuje, že zápas o ústavný charakter demokracie sa nekončí.
Slabá ústava, slabá demokracia
Navzdory tomu, že v kontexte toho mála, čo sa u nás na „zanedbanej“ občianskej náuke učí o slovenskej ústave, že je ústavou rigidnou (tuhou), teda že sa mení ťažšie ako obyčajný zákon, keďže je na jej zmenu potrebná ústavná (trojpätinová) väčšina, faktom je, že naša ústava je najmenej chránená spomedzi všetkých ústav v štátoch Európskej únie.
Opakovane na to upozorňuje ústavný právnik Vincent Bujňák, poukazujúc, že na zmenu ústavy stačí iba trojpätinová väčšina poslancov (90 hlasov). Slabosť ochrany ústavy podčiarkuje to, že za jej 32-ročnú existenciu (od 1. septembra 1992) sa o jej zmenu poslanci a poslankyne pokúšali 193-krát. Z toho v ostatnej dekáde približne 120-krát. Predkladatelia zmien boli úspešní v 23 prípadoch, keď drvivá väčšina z nich (až osemnásť) sa presadila v rozmedzí rokov 2005–2025.
Slabosť ochrany ústavy podčiarkuje to, že za jej 32-ročnú existenciu sa o jej zmenu poslanci pokúšali 193-krát. Z toho v ostatnej dekáde približne 120-krát. Predkladatelia zmien boli úspešní v 23 prípadoch.
V krajinách, v ktorých si ctia ústavu a demokraciu, sú mechanizmy na zmenu prísnejšie. Na potvrdenie zmien v ústave vyžadujú referendum, dvojkomorový parlament či potvrdenie zmeny vo dvoch po sebe nasledujúcich volebných obdobiach. Posilnenie ochrany ústavy, napríklad zavedením dvojtretinovej väčšiny, by pomohlo odfiltrovať časté politicky motivované ústavné iniciatívy a stabilizovalo by demokratický charakter štátu.
Ideologizácia ústavy: cúvanie do minulosti?
Zmeny slovenskej ústavy mali viacero príčin. Pokým v prvých dvoch dekádach sa týkali iba inštitúcií politického systému, respektíve reagovali na naše úsilie stať sa členom EÚ, v ostatnej dekáde sa poslanci a poslankyne zamerali na ústavné ukotvenie pseudotém, a to s cieľom zapáčiť sa voličom (predstava, že pretlačením zmeny ústavy si zabezpečíme hlasy konzervatívneho voličstva) a doplniť ústavu o témy z programov strán naprieč koalično-opozičným spektrom.
Ideologizácia ústavy a s ňou späté cúvanie do minulosti – v ľudskoprávnej i politicko-systémovej rovine – opakovane spájalo politické subjekty kresťanskej demokracie, krajnej pravice, populisticko-konšpiračného konzervativizmu a slovenskej sociálnej demokracie. Dialo sa tak už pri presadzovaní manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy alebo pri ústavnom ukotvení práva na platbu v hotovosti. Smer, KDH a tiež časť Matovičovho OĽaNO si vždy našli k sebe cestu. Nie inak je to aj v prípade súčasného balíka zmien ústavy.
Kritici aktuálnych návrhov im vyčítajú, že sa nimi mení „ústavný charakter štátu“ a že ide o „ústavný prevrat“. Objektívne treba povedať, že z hľadiska politického systému sa nateraz nič také nedeje. Zmenou ústavy sa nemení forma vlády, rozdelenie moci alebo volebný systém (ani v prípade, že by sa zrušil ústavou garantovaný jeden volebný obvod). Predložené zmeny v spojitosti s vágnosťou použitého jazyka predstavujú zásadný zásah do ústavného poriadku Slovenskej republiky, keďže existuje dôvodná obava, že po týchto zmenách sa oslabí ochrana ľudských práv.
Smerovanie od demokracie zachránia len demokrati
Kto môže zvrátiť aktuálne smerovanie Slovenska vedené stranou Smer? Odpoveď je jednoduchá: demokrati. Demokrati, poučení minulosťou, poznajúci nástrahy ideologizácie politiky, ktorí pochopia, že zodpovednosť za demokraciu je dôležitejšia než „ideály“ či politické prežitie koalície.
Bývalí poslanci KDH, hlasujúci so Smerom v roku 2014 za zmenu ústavy, vyzývajú tých súčasných, aby neustúpili a hlasovali. „Nebojte sa,“ píšu. Nuž oni sa pred 11 rokmi nebáli a výsledkom bolo 4,94 % vo voľbách 2016 a osem rokov mimo NR SR. Hlasovanie so Smerom nebolo jediným dôvodom onoho neúspechu, no zmena ústavy a zlyhanie kresťanských demokratov bolo prvým rozhodnutím nového smerovania štátu.
Slovenskí sociálni demokrati roky defraudujú značku sociálnej demokracie. Sociálne sa správajú len k „svojim“ ľuďom, o ktorých podporu sa opierajú. Demokraciu považujú za systém, v ktorom stačí vyhrať voľby a víťaz si môže dovoliť všetko. Demokratická správa vecí verejných, podpora liberálnej demokracie, právneho štátu a ľudských práv, respektíve sociálne spravodlivá transformácia ekonomiky, kvalitné vzdelávanie a inklúzia sú im cudzie. A práve opustenie vízie modernej sociálnej demokracie, ktorou chcel byť Pellegriniho Hlas, je príčinou jeho pádu a nebezpečného smerovania Slovenska k neslobode.
Obe strany či aspoň jednotlivci môžu zamedziť navracaniu sa Slovenska do minulosti. No ak rezignujú, naporúdzi je ešte jedna inštitúcia – Ústavný súd. Právnik Vincent Bujňák zdôrazňuje, že dôležitejším než samotná zmena ústavy bude zloženie Ústavného súdu. Pri výklade znenia ústavy v rovine suverenity, identity a medzinárodného práva bude mať Ústavný súd rozhodujúce slovo. Lenže ak kresťanskí a sociálni demokrati pri hlasovaní o zmene ústavy rezignujú na ochranu demokracie, bude len otázkou času, kedy Slovensko prehrá aj zápas o ústavný charakter demokracie na Ústavnom súde.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.