Na summite východného krídla NATO vo Vilniuse prezident Peter Pellegrini oznámil, že Slovensko tento návrh podporí, a pozitívne sa o zvyšovaní výdavkov na obranu vyjadril aj pri okrúhlom stole, ktorý zorganizoval v utorok v Prezidentskom paláci. Otázky, o ktorých sa povedú spory, sú tieto: Akou rýchlosťou tento cieľ dosiahnuť? Čo všetko zaradiť medzi súvisiace projekty?
Treťou otázkou, ktorú si nekladie ani generálny tajomník NATO Mark Rutte, ani Donald Trump, ktorý členské štáty varuje vystúpením USA z NATO, ak sa k novému záväzku nezaviažu, je, z čoho sa dvaapolkrát zvýšené výdavky na obranu budú financovať. Možností nie je mnoho a každá predstavuje riziká. Zo zvýšených daní? Zo znížených výdavkov na sociálnu starostlivosť? Zo zvýšených pôžičiek štátu? Alebo z vysokého rastu, ktorý sa údajne dosiahne drastickým znižovaním daní?
Prelomia výdavky na obranu maastrichtské kritériá?
Revidované fiškálne pravidlá v eurozóne vyžadujú, aby štáty s dlhom nad 60 % HDP dosiahli túto hranicu v priebehu siedmich rokov. Prelomia nové geopolitické okolnosti fiškálnu rigiditu EÚ? Možno. Advokát doterajších striktných fiškálnych pravidiel v EÚ – a školský príklad fiškálnej zodpovednosti doma Nemecko, práve urobil obrat o 180 %.
Ak Merzovi stávka na nízke dane nevyjde, aby dokázal udržať federálny dlh na uzde, budú si to musieť odniesť ako prvé výdavky na služby vo verejnom záujme.
Na mimoriadnom zasadnutí koncom marca končiaci poslanci nemeckého Bundestagu dvojtretinovou väčšinou prelomili dlhovú brzdu zakotvenú v ústave od čias kancelárky Angely Merkelovej a jej ortodoxného ministra financií Wolfganga Schäubla. Prelomenie dlhovej brzdy sa pokladá za najväčšiu fiškálnu reformu v Nemecku po jeho zjednotení. Bundestag okrem toho schválil fond vo výške 500 miliárd eur na rozvoj kritickej infraštruktúry, na klimatické projekty vo výške 100 miliárd eur, na modernizáciu priemyslu a na obranu.
Vtedy ešte budúci kancelár Friedrich Merz za Kresťanskodemokratickú úniu (CDU) zdôvodnil fiškálnu reformu jednostrannejšie: nutnosťou zvyšovať výdavky na obranu najnovšie až na úroveň 5 % HDP. Podľa nemeckej fiškálnej reformy výdavky na obranu nad 1 % HDP sa nebudú počítať do úverového limitu a fond vo výške 500 miliárd eur bude mimorozpočtovým fondom, t. j. nemal by vraj zvyšovať deficit štátneho rozpočtu. Akokoľvek sa budú tieto výdavky posudzovať, je viac ako pravdepodobné, že navýšia nemecký dlh.
Dane z príjmov fyzických osôb a korporácií na federálnych príjmoch roku 1944 dosiahli v USA až 78,9 % a horná hranica pri dani z príjmov fyzických osôb vzrástla až na 94 %.
Ten už roku 2024 dosiahol 62,5 % HDP, t. j. prekročil jednu z maastrichtských hraníc. Napriek tomu Nemecko zatiaľ patrí medzi štáty s udržateľným dlhom. V 3. štvrťroku 2024 až 13 štátov EÚ presiahlo hranicu dlhu 60 % HDP a dlh niektorých preskočil 100 % HDP (Grécko 158,2 %, Taliansko 136,3 %, Francúzsko 113,8 %, Španielsko 104,3 % atď.). Dajú sa zvyšovať výdavky na obranu na 5 % HDP bez toho, aby sa nezvyšoval dlh? Ak áno, na úkor čoho?
Kancelár Merz nám nehrozí iba odobratím EÚ fondov
"Méta” 5 % HDP na obranu nie je pre každý štát EÚ, ktorý je členom NATO, rovnako nedosiahnuteľná. Poľsko už dnes vynakladá na obranu 4,5 % HDP, no Francúzsko iba 2,06 %, Nemecko 2,12 % a Španielsko iba 1,28 %. Mimochodom, výdavky USA na obranu roku 2024 neprekročili 3,4 % HDP.
Inou možnosťou ako znižovanie sociálnych a im podobných výdavkov je zvyšovanie daní. Keď USA vstúpili do 2. svetovej vojny, vojenské výdavky sa postupne zvyšovali až na 40 % HDP. Podiel daní na rozpočtových príjmoch od 30. rokov 20. storočia postupne rástol, ale tradične bol nízky. Druhá svetová vojna to radikálne zmenila. Dane z príjmov fyzických osôb a korporácií na federálnych príjmoch roku 1944 dosiahli až 78,9 % a horná hranica pri dani z príjmov fyzických osôb vzrástla až na 94 %.
Nová vládna koalícia pod vedením Friedricha Merza je však presvedčená, že treba ísť opačnou cestou: dane znižovať. Možno sa Merz dal inšpirovať Trumpom, ktorého One Big Beautiful Bill Act (doslova Jeden veľký krásny zákon) má predĺžiť staré daňové úľavy a znižovanie daní z čias Trumpovej prvej vlády a priniesť nové daňové škrty. Daňové škrty by mal vykompenzovať „obrovský rast“. Málokto tomu však verí: podľa Rozpočtového úradu Kongresu USA daňové škrty zvýšia dlh o 2,6 bilióna USD. Návrh nielenže rozkmotril Muska s Trumpom, ale neuniesol ho ani Wall Street, a všetky tri najväčšie ratingové agentúry sa rozhodli znížiť rating USA.
Kancelár Merz chce ísť ešte ďalej: jeho 46-miliardový daňový balíček do roku 2028 zahrňuje daňové úľavy a postupné znižovanie korporátnej dane z dnešných 29,9 % na 10 % do roku 2032. Nemecko by sa tak zaradilo medzi európskych prominentov v daňovej súťaži ku dnu medzi Maďarsko (9 %), Bulharsko (10 %), Cyprus (12,5 %) a Írsko (12,5 %).
Ak Merzovi stávka na nízke dane nevyjde, aby dokázal udržať federálny dlh na uzde, budú si to musieť odniesť ako prvé výdavky na služby vo verejnom záujme. Nám však hrozí, že sa nemecké firmy za nízkymi daňami odsťahujú tam, odkiaľ prišli. Alebo budú ešte viac brzdiť už i tak nízke slovenské mzdy, aby si straty na slovenských daniach vykompenzovali.