Vráťme voľbám originalitu a jedinečnosť

Spojenie komunálnych volieb s voľbami do samosprávnych krajov sledovalo dva ciele. Očakávaná bola vyššia volebná účasť aj šetrenie výdavkov na ich organizačno-technické zabezpečenie. Máme za sebou prvé spojené voľby a o rok nás čakajú ďalšie. Je to dosť času na to, aby sme príkladmi ukázali na problémy a návrhmi na riešenia.

23.06.2025 12:00
debata (1)

Očakávania sa nenaplnili

Spojené voľby nedoručili očakávané výsledky, kvôli ktorým bolo prijaté toto politické rozhodnutie. Je na to pomerne veľa jasných dôvodov. Voľby do krajských samospráv síce dosiahli historicky najvyššiu volebnú účasť, samozrejme, lebo sa zviezli na komunálnych voľbách. Tie však zaznamenali pokles volebnej účasti. Stále toho nie je málo. Za pozornosť stojí nielen počet prepadnutých volebných lístkov, ale aj nezrozumiteľnosť volieb pre voličov. Tí mali všade okrem Bratislavy a Košíc štyri volebné lístky. V týchto dvoch metropolách ich pri návšteve volebnej miestnosti čakalo až šesť.

A tu si hneď pomôžeme samotnou dôvodovou správou, ktorá v parlamente sprevádzala zmeny na spájanie volieb. V nej sa okrem iného píše: „Prijatá právna úprava vychádza v ústrety voličom, ktorí sa tak v rovnaký deň a v rovnakom čase budú môcť zúčastniť oboch volieb do orgánov územnej samosprávy.“ Takže spojenie znížilo volebnú turistiku, ale zmiatlo voličov. A určite zneistilo aj ľudí uvažujúcich o kandidatúre. Kandidát má, pochopiteľne, na každom volebnom lístku pridelené iné číslo. Mnoho kandidátov bolo postavených pred dilemu, či zariskovať, alebo seriózne komunikovať svoju volebnú ponuku voličom pre iné samosprávne orgány. Ani voliči neboli celkom zorientovaní, pretože nemalý počet volebných lístkov a, pochopiteľne, zmätočná predvolebná komunikácia vytvorili model, v ktorom sa strácali kandidáti, voliči, témy, a do úzadia sa dostala podstata: odpočet dosiahnutého a ponuka novej alternatívy.

Čísla potvrdia, fakty umocnia

Ak si ešte raz pomôžeme dôvodovou správou k zmenám schválených parlamentom, potom je potrebné uviesť: „Nakoľko členovia obvodných volebných komisií a členovia volebných komisií samosprávnych krajov vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a členovia okresných volebných komisií vo všetkých druhoch volieb doposiaľ nemali nárok na odmenu za výkon svojej funkcie, v návrhu novely volebného zákona sa navrhuje zjednotiť nárok na odmenu členov volebných komisií všetkých stupňov tak, aby členovia každej volebnej komisie mali nárok na odmenu. Garanciou odmeny za pôsobenie v obvodnej volebnej komisii, vo volebnej komisii samosprávneho kraja a v okresnej volebnej komisii sa predpokladá aj zvýšenie záujmu o členstvo v týchto volebných komisiách.“ Tento argument je relevantný. V mnohých samosprávach je reálny problém získať členov volebných komisií.

Mnoho kandidátov bolo postavených pred dilemu, či zariskovať, alebo seriózne komunikovať svoju volebnú ponuku voličom pre iné samosprávne orgány.

Mnohé politické strany nemajú vlastné štruktúry, aby nominovali svojich členov. Je to aj otázka časovej náročnosti. A nie je žiadnym tajomstvom, že štát musí neraz delegovať zamestnancov okresných úradov, aby mali volebné komisie predpísaný počet členov. Lenže faktom zostáva, že dvojnásobne zvýšená odmena nemohla so sebou priniesť očakávané finančné úspory. Týmto pominul očakávaný dôvod finančných úspor.

Kým v roku 2018 bola volebná účasť v komunálnych voľbách na úrovni 48,7 %, spojenými voľbami klesla o 2,5 %. V prípade samosprávnych krajov sa zvýšila zo samostatných 29,7 % na úroveň 43,7 %. Korektne treba dodať, že spojené voľby sprevádzali vyšší záujem voličov pre krajskú samosprávu o 14 %, ale komunálne voľby klesli volebnou účasťou o 2,5 %.

Mimoriadne zaujímavý je vývoj podielu (ne)platných hlasov. Podiel platných hlasov pri komunálnych voľbách dosiahol úroveň 96,2 % pre starostov a primátorov a 85,4 % pre obecných a mestských poslancov. Podiel platných hlasov pri krajských voľbách predstavoval pre županov 89,5 % a 90 % pre krajských poslancov. Počet neplatných hlasov pre voľbu starostov a primátorov dosiahol až úroveň viac ako 77 000 hlasov a v prípade poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev bolo neplatných takmer 93 000 hlasov. Takýto počet neplatných hlasov nebol pri žiadnych z doterajších komunálnych volieb. V prípade krajských volieb predstavuje pokles podielu platných hlasov oproti roku 2017 výšku 7 %. Tak pre županov, ako aj pre krajských poslancov – čo je historicky najviac.

Poďme k riešeniam

Máme dve možnosti. Buď sa s tým zmierime, alebo to zmeníme. Na jednej strane je romantická predstava o tom, že „nejako sa to postupne uloží“; druhou stranou mince je fakt, že spojené voľby priniesli pre voličov i kandidátov chaos a nezrozumiteľnosť. Spojením komunálnych a krajských volieb sa stratila originalita jednej aj druhej samosprávy. Evidentne potrebujeme návrat a zmenu. Aj s vedomím, že samosprávy budú mať nápor na organizačno-technické zabezpečenie dvoch samostatných volieb, aj s vedomím, že sa odkryje skutočné voličské vnímanie samosprávnych krajov. Netreba zabúdať, že voľby sú v prvom rade pre voličov, a nie na to, aby sa ich spájaním vytváral model nezrozumiteľnosti, ktorá sa dokonca prezentuje ako jedinečnosť.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 1 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #komunálne voľby #samosprávne kraje #volebný systém #samospráva miest a obcí #spojené voľby 2022