Prekročenie symbolickej hranice +1,5 °C je preto podľa vedcov de facto potvrdené. Ako upozorňuje tím pod vedením Jamesa Hansena, na urýchlenie otepľovania nestačilo len oslabenie pasátových vetrov počas mierneho El Niño — do hry vstúpil nový a doteraz podceňovaný faktor: zníženie emisií aerosólov z lodnej dopravy.
Jeden nový prekvapivý fakt
Od roku 2020 totiž platí globálne obmedzenie obsahu síry v palivách pre námornú dopravu. Tento krok výrazne znížil množstvo síranových aerosólov — drobných častíc, ktoré v atmosfére pôsobili ako kondenzačné jadrá pre oblačnosť. Tieto oblačné systémy odrážali slnečné žiarenie späť do vesmíru, čím planétu ochladzovali. Po znížení emisii atmosféra „stmavla“, oceány pohltili viac slnečnej energie a globálne otepľovanie sa zrýchlilo. Vedci odhadujú, že práve tento efekt prispel k súčasnému nárastu teplôt až polovicou z pozorovaného skoku.
Okrem nezvratných dôkazov o rastúcej teplote sú tu aj ďalšie varovné signály. Povrchová teplota oceánov, ktorá je indikátorom kumulácie tepla v hornej vrstve morí, stúpa rekordným tempom. Zóny tzv. „oceánskych horúcich škvŕn“ sa rozširujú, čo má ničivý dosah na koralové útesy a morské ekosystémy. Teplejšie moria živia silnejšie búrky a hurikány, ktoré v sebe nesú viac vodnej pary a produkujú extrémnejšie zrážky. Zvýšené teploty prispievajú aj k častejším a intenzívnejším vlnám horúčav a suchám.
Povrchová teplota oceánov stúpa rekordným tempom. Teplejšie moria živia silnejšie búrky a hurikány, ktoré v sebe nesú viac vodnej pary a produkujú extrémnejšie zrážky.
Osobitnú pozornosť si vyžadujú polárne oblasti. Hansenov tím poukazuje na zrýchlené topenie ľadovcov v Grónsku i na Antarktíde. Prísun sladkej vody do severného Atlantiku už dnes podľa autorov prevyšuje predchádzajúce odhady. Ak sa tento trend nezastaví, vážne hrozí oslabenie či dokonca kolaps Atlantickej meridionálnej cirkulácie (AMOC), známej aj ako „globálny dopravníkový systém tepla“. Táto cirkulácia je kľúčová pre prenos tepla medzi južnou a severnou hemisférou a udržiavanie klimatickej rovnováhy. Jej spomalenie by mohlo vyvolať výrazné regionálne zmeny klímy a prispieť k zrýchlenému nárastu hladiny morí — v horizonte niekoľkých desaťročí až o niekoľko metrov.
Dejiny sa opakujú i pri otepľovaní
Pohľad do minulosti ukazuje, že podobné skoky v globálnom otepľovaní sú mimoriadne závažné. Približne pred 120 000 rokmi, počas interglaciálu Eemian, bola globálna teplota porovnateľná s dnešnou. No v priebehu niekoľkých desaťročí vtedy došlo k prudkému nárastu hladiny morí o niekoľko metrov. Záznamy z morských sedimentov a koralových útesov naznačujú, že k tomu prispelo práve oslabenie oceánskej cirkulácie a masívne topenie antarktických ľadovcov. Hansen varuje, že história sa môže zopakovať.
Napriek týmto hrozbám je dôležité pozerať sa aj na možnosti, ktoré ľudstvo má. Uznávaný klimatológ nevolá po rezignácii, ale po urýchlenom zlepšení pozorovania klimatických systémov a prispôsobení politík reálnej situácii. Kľúčové je investovať do lepšieho monitorovania aerosólov, oblačnosti a dynamiky polárnych oceánov. Napríklad satelity misie PACE, ktoré NASA vypustila v roku 2024, by mohli priniesť nové poznatky o mikrofyzikálnych vlastnostiach aerosólov a oblakov — faktorov, ktoré majú zásadný vplyv na radiačnú bilanciu Zeme.
Zároveň je nevyhnutné realisticky prehodnotiť politiky znižovania emisií. Súčasné „net-zero“ plány, ktoré počítajú s masívnym zachytávaním uhlíka zo vzduchu v druhej polovici storočia, sú podľa Hansena a jeho kolegov nereálne. Náklady na takéto riešenia sa pohybujú v biliónoch dolárov ročne a technológie ešte zďaleka nie sú pripravené na masové nasadenie.
Čo robiť?
Skutočným jadrom riešenia je rýchle a spravodlivé znižovanie emisií fosílnych palív. To si vyžaduje zavedenie efektívneho uhlíkového poplatku — nie ako daň pre štát, ale ako „dividendový“ mechanizmus, ktorý by vracal vybrané prostriedky obyvateľstvu. Tento prístup by podporil trhové sily, ktoré by urýchlili prechod na čisté technológie, a zároveň by bol sociálne spravodlivý.
Okrem toho technologický pokrok v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, akumulácie energie a energetickej efektívnosti pokračuje tempom, ktoré bolo pred dekádou nemysliteľné. Sústredenie investícií do vývoja a masového nasadenia týchto technológií, kombinované s lepším nastavením ekonomických pravidiel (napríklad uhlíkovým poplatkom), by mohlo zásadne ovplyvniť trajektóriu globálnych emisií.
Vedci v závere štúdie zdôrazňujú, že „bod zlomu“ v klimatickom systéme sa možno ešte dá odvrátiť. Klimatický systém reaguje s oneskorením — súčasné zmeny teploty sú len čiastočným dôsledkom nahromadenej energetickej nerovnováhy. Ak ľudstvo dokáže v priebehu najbližších 10–20 rokov znížiť čisté emisie a stabilizovať radiačnú bilanciu, je možné zabrániť najhorším scenárom, akými by bol kolaps AMOC a nekontrolovateľné topenie antarktických ľadovcov.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.