Takáto dynamika je vlastná aj štátom. Nedávno sme videli náhly pád režimu v Sýrii: 27. novembra 2024 sa začal útok protivládnych síl a 8. decembra 2024 padol Damask. Deň predtým ušiel sýrsky diktátor do Moskvy a skončila sa 54 rokov trvajúca vláda Asadovcov. Izrael vzápätí zlikvidoval zvyšky sýrskej flotily a letectva, a zo Sýrie ušli príslušníci iránskych revolučných gárd. Útočný potenciál Sýrie bol plne zničený.
Uplynulo pol roka a pred očami sa nám možno odvíja pád režimu ajatolláhov, ktorí v Iráne vládnu od roku 1979. Dňa 13. júna 2025 začal Izrael leteckú operáciu, ktorej hlavným cieľom bola likvidácia iránskeho jadrového a raketového programu. Jadrové zbrane v rukách diktatúry vyhlasujúcej zničenie Izraela za svoj svätý cieľ boli pre Izrael otázkou života a smrti. Po desaťročiach slepých diplomatických rokovaní Izrael dospel k záveru, že už nemôže ďalej čakať a rozhodol sa konať.
Treba dodať, že úderu na Irán predchádzalo okrem pádu režimu v Sýrii i zničenie teroristickej organizácie Hamas ovládajúcej Gazu a Iránom vyzbrojených milícií Hizballáh v Libanone. Proces sa začal útokom na Izrael 7. októbra 2023, pri ktorom palestínski teroristi zavraždili 1 195 ľudí a okolo 250 ich uniesli ako rukojemníkov. Po prvom šoku nasledovala vojenská operácia Izraela, ktorá vyústila do zničenia útočného potenciálu Hamasu vrátane sietí podzemných tunelov a skladísk zbraní. V októbri 2024 Izrael zaútočil na základne Hizballáhu v Libanone a zlikvidoval okolo 80 % rakiet, ktorými disponoval. Pre predstavu, o akých počtoch hovoríme, 7. októbra 2023 vystrelili Palestínci na Izrael 4 300 rakiet.
Vyškolený teokratický režim
Práve likvidácia spojencov Iránu v tesnom okolí Izraela umožnila letecký útok na Irán, krajinu s 92 miliónmi obyvateľov a s rozlohou 1,6 milióna km2, čo je zhruba Španielsko, Francúzsko, Nemecko a Poľsko dohromady. Priebeh vzdušnej vojny opäť potvrdil absolútnu dominanciu západných vojenských technológií nad iránskymi a ruskými. Za 48 hodín Izrael prakticky úplne zlikvidoval protivzdušnú obranu a ovládol nebo nad západnou polovicou Iránu. Zničil polovicu iránskych odpaľovacích zariadení, pochoval vstupy do podzemných skladov rakiet, zabil desiatky najvyšších vojenských veliteľov a atómových vedcov Iránu. Iránske letectvo s viac ako 500 lietadlami sa na oblohe vôbec neobjavilo. Nevedno ani, kam zmizol najvyšší vodca Alí Chameneí, vládnuci krajine už 36 rokov, a či vôbec ešte žije.
Biely dom síce tvrdí, že jeho cieľom v Iráne nie je zmena režimu, ale izraelský názov operácie „Vstávajúci lev“ je jasnou narážkou na leva na starých zástavách Iránu.
Izrael nemohol konať bez súhlasu Washingtonu, veď stovky jeho lietadiel museli letieť ponad územia Sýrie a Iraku kontrolované USA. Napriek tomu mnohí až do poslednej chvíle pochybovali, že sa Biely dom rozhodne pre priamy úder na Irán. Po dezinformačných hrách udrelo 22. júna skoro ráno americké „Polnočné kladivo“ a dopadlo na iránske jadrové zariadenia. Útok na Fordow zakopaný hlboko v masíve hory uskutočnili bombardéry B-2 Spirit bombami vážiacimi 14 ton, na ďalšie dva závody udreli z ponoriek. Satelitné snímky rýchlo potvrdili presnosť zásahov.
Dnes je prakticky isté, že ak aj nebol jadrový a raketový program Iránu zničený úplne, prvých 10 dní náletov ho vrhlo o dlhé roky nazad a bezprostredná hrozba Iránu vyzbrojeného atómovými hlavicami sa pominula. Iránsky jadrový program nebol nikdy „mierovým atómom“, za aký ho režim vydával. Irán, krajina topiaca sa v rope a plyne, atómové elektrárne nikdy nepotreboval. Jadrové elektrárne máme aj na Slovensku, a to bez potreby obohacovania uránu v hlbokých tuneloch v horských masívoch.
Budú Iránci slobodní?
Čo bude nasledovať, ukážu ďalšie týždne. Závisí to predovšetkým od krokov Teheránu a Washingtonu. Teherán má len veľmi obmedzené možnosti. To najhoršie, čo môže urobiť, je začať útočiť na tankery a ropné zariadenia v Perzskom zálive. Útoky by však vyvolali tvrdú odpoveď nielen Američanov, ale aj arabských krajín. Protiúdery by zničili vývoz ropy z Iránu. Hlavná obeť by bola Čína, kam smeruje 90 % iránskej ropy. Strata príjmov z vývozu ropy by pre Irán znamenala hladomor a rozpad štátu. Je to to, čo si Iránci želajú? Sotva.
Naopak – početná mladá generácia a ženy Iránu majú po krk teokracie a biedy a chcú návrat normálnych pomerov. Biely dom síce tvrdí, že jeho cieľom v Iráne nie je zmena režimu, ale izraelský názov operácie „Vstávajúci lev“ je jasnou narážkou na leva na starých zástavách Iránu.
Hrozba pádu režimu v Teheráne je zlou správou pre Kremeľ. Po strate Sýrie Moskva bezmocne stráca hlavného spojenca na Blízkom východe. Ceny ropy síce stúpli na 75 dolárov, ale ich vzostup je podstatne menší, ako sa očakávalo. Navyše je zlou správou pre hlavného patróna Moskvy – Peking. Sňatie sankcií z Iránu v prípade pádu režimu v Teheráne bude znamenať ich prudký pokles a ďalší úder Rusku. Pre pána Kremľu známeho ako „Bunkerný dedo“ je nepríjemné zistenie, že ani hlboké bunkre nie sú už garanciou prežitia. Tou najhoršou správou pre Moskvu i Peking je však fakt, že sa asi skončila éra obamovskej politiky, keď USA do sveta vyžarovali slabosť, nerozhodnosť a bezmocnosť.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.