Tŕňom v oku sú stále nekonsolidované výdavky v štátnej správe. Chýbajú konkrétne impulzy volajúce po manažérskej racionalizácii štátu vrátane finančnej konsolidácie systémom „veľkých kameňov“, nie druhoradých „kamienkov“ či zahmlievaním veľkých problémov.
Redukovanie sviatkov
Je požadované znižovanie počtu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja tým najhlavnejším „veľkým kameňom“ v tomto nevyhnutnom procese? Vo viacerých krajinách totiž experimentujú s prechodom na štvordňový pracovný týždeň, teda s pridávaním voľných dní v mnohých oblastiach dosť preťaženým zamestnancom, viacdetným rodičom atď. Už pred rokmi sa uvažovalo o zrušení sviatku Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra, no zámer narazil v cirkevných kruhoch.
Ako by sa však predsa len mohol zredukovať počet dní pracovného pokoja? Osobne so zrušením pracovného voľna 17. novembra na Deň boja za slobodu a demokraciu nesúhlasím a skôr by som odporúčal zamyslieť sa, či nezrušiť jeden deň počas veľkonočných sviatkov. Na to je však potrebná odborná, demokratická, vecná, odpolitizovaná diskusia. Nemôžeme dehonestovať sviatky, ale ani obrať ľudí o oddych, psychohygienický relax.
Iné možnosti racionalizácie
Nemali by sme sa báť diskutovať ani o tom, koľko stojí zvyšovanie platov 150 poslancov NR SR, či by sa ich počet nemal znížiť na 100, alebo o výške platov členov vlády. Koľko napríklad stoja výjazdové zasadnutia vlády? Koľko stálo zaobstaranie či premaľovanie stoviek policajných áut v krátkom čase už druhýkrát? Koľko stála „inovácia“ hymny s doplnením tónov fujary?
Je normálne, aby malé 5,5-miliónové Slovensko malo dnes spolu 35 vysokých škôl? Z toho sú tri štátne, 20 verejných, 10 súkromných a dve zahraničné. Pritom máme len štyri univerzity zaradené v rebríčku top univerzít sveta.
Koľko stoja štát príspevky politickým stranám po voľbách (aj tým, ktoré sa nedostali do NR SR)? Koľko nadbytočných pracovníkov je zamestnaných v prebujnených štátnych inštitúciách, rozličných duplicitných úradoch a koľko redundantných úradníkov, ktorí sú na mnohých miestach vyťažení denne možno ani nie na 50 %.
Mali by sme sa zamyslieť, či by sme nemali integrovať a spájať rôzne príbuzné inštitúcie – ministerstvá, štátne úrady či školy. Teda nie zriaďovať nové inštitúcie, ministerstvá s 200 zamestnancami, vysokými nákladmi na budovy, s vysokými platmi.
Racionalizácia v oblasti školstva
Žijeme dnes aj v dobe značnej inflácie rozličných vyznamenaní a titulov. A to sa teda týka aj aktivít vysokých škôl, univerzít či získavania vysokoškolských diplomov. Je normálne, aby malé 5,5-miliónové Slovensko malo dnes spolu 35 vysokých škôl? Z toho sú tri štátne, 20 verejných, 10 súkromných a dve zahraničné.
Pritom máme len štyri univerzity zaradené v rebríčku top univerzít sveta. Presnejšie, podľa informácií z organizácie QS World University Rankings z roku 2023 máme iba šesť slovenských univerzít medzi 1 500 top vysokými školami sveta.
Napriek tomu tvrdíme, že aj dnes má poctivo získané vysokoškolské vzdelanie/diplom veľkú hodnotu. Človek, ktorý musel poctivo vyštudovať top univerzitu, má celkom iste aj kvalitatívne iné analytické, kritické a syntetické myslenie, múdre konanie v práci, v rodinách, v živote vôbec. Inými slovami, nedá sa takýto múdro formovaný, vzdelaný, rozhľadený človek „opiť“ ničím falošným zo sociálnych sietí, respektíve ani politickým „rožkom“ falošných politických tribúnov.
Vysokoškolské vzdelanie získané na našich špičkových univerzitách otvára brány do sveta, kde sa rozlišuje medzi pravdou, pravými hodnotami a lžou, hoaxami a inými lživými nepravdami forsírovanými do myslenia nevzdelaných ľudí najmä cez sociálne siete, bulvárne plátky, politické manipulácie a pod.
Všetko to primárne závisí aj od toho, aké vzdelanie a poznanie získali naše deti a mládež už v rodinách, v materských, základných a stredných školách. Požiadavka redukovania a integrovania škôl vrátane učňovských teda tiež môže pomôcť aj onej konsolidácii. A pomôcť musí aj eliminovanie korupcie i v tejto sfére. Signifikantné je však aj to, že takpovediac svetské školské vzdelanie má byť súbežne doplňované aj štúdiom v morálno-etickej oblasti.
Pretože len touto cestou dosiahneme požadované synergické spoločenské efekty, ktoré môžu pomôcť trvalo udržateľnému rozvoju, rastu konkurencieschopnosti, kvality ekonomiky a kultúry v spoločnosti, ale najmä výraznému skvalitneniu človečenstva, narušených medziľudských vzťahov, polarizácie spoločnosti, slušnosti, skromnosti, pokory, celkovej múdrosti myslenia a konania. Inak nemožno dosahovať vysoké ciele v efektívnosti a kvalite dlhodobého manažmentu štátu v 21. storočí ani v SR, ani v EÚ.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.