Je to klasický príbeh o tom, že dobro vždy vyhrá nad zlom. Mladé a krásne dievča, v niektorých obmenách nazývané Maruška, je v zime poslané svojou zlou macochou do chladného lesa, aby splnilo nemožné úlohy. Uprostred zimy musí zohnať jarné fialky, letné jahody a jesenné jablká ako darčeky pre svoju nevlastnú sestru k narodeninám. Dievča sa vydá do snehu a zimy a nakoniec stretne 12 zosobnených mesiacov pri teplom ohni v lese. Keď sa priblíži a zdvorilo sa opýta, či si môže zohriať ruky pri ohni, opýtajú sa, prečo je tu.
Pomôžu jej. Duch marca stvorí fialky, jún jahody a september jablká. Macocha a sestra si bez slova vďaky vezmú svoje veci. Keď zlá nevlastná sestra príde hľadať dvanásť mesiacov v snehu v nádeji, že dostane vlastné dary, duchovia zmiznú, vezmú si ich oheň a zanechajú nevlastnú sestru premrznutú a hladnú, hľadajúcu večnosť. Rovnaký osud čaká i zlú macochu.
13 mesiačikov, 13 dôchodkov
V slovenskej politickej ekonómii máme tiež rozprávku. Je o tom, že máme trinásť mesiacov. Čítaj trinásť dôchodkov. Dôchodky sa financujú tak, že to, čo pracujúci ľudia zaplatia do Sociálnej poisťovne počas kalendárneho roka, teda dvanástich mesiacov, dôchodcovia dostanú počas tých istých mesiacov. Len to dostanú v trinástich platbách.
Je známe, že dôchodky nám neplatia politici. Čo ekonomicky aktívni ľudia zaplatia, to ekonomicky pasívni ľudia dostanú. Politici sa snažia vytvoriť dojem, že to zaplatili oni.
Trinásty dôchodok nemôže existovať. Zopakujeme si. Rok má len 12 mesiacov. Je to prídavok k bežnému dôchodku, ktorý sa vypláca v decembri. Ide o jednorazovú dávku, ktorá má pomôcť seniorom s výdavkami na konci roka. Výška prídavku dôchodku závisí od druhu a výšky poberaného dôchodku. Dostávajú ho aj tí, ktorí ho nepotrebujú. Vypláca sa bez ohľadu na to, či Sociálna poisťovňa má dostatok peňazí, alebo nemá. Tento nápad sa objavil v súkromnom sektore. Firmy vedia predpokladať, koľko za dvanásť mesiacov zarobia. Vedia zárobok rozdeliť nielen do dvanástich miezd, ale aj do prídavkov, napríklad pred letnou či zimnou dovolenkou. Niektoré firmy ich nazývajú trinásty či štrnásty plat.
Vplyv príbehov na ekonomiku
Myšlienky sú ako epidémia. Robert J. Shiller v knihe Narrative Economics (Naratívna ekonómia) napísal, že v spoločnosti sú široko rozšírené úvahy, ktoré ovplyvňujú ekonomické správanie. Ich analýza pomáha prognózovať ekonomické zmeny a na základe nej sa dá na ne pripraviť. Na základe jeho modelov dostal Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Skúmal, ako subjektívne predstavy verejnosti môžu formovať ekonomické tendencie. Nový vedecký prístup amerického ekonóma z Yaleovej univerzity je alternatívou despotickému vplyv matematických modelov. Jeho práca je aktuálna v čase sociálnych sietí. Pravdivé či nepravdivé príbehy sa za niekoľko sekúnd dajú rozšíriť po celej planéte. Majú vplyv na ekonomiku, no v konečnom dôsledku aj na rovnováhu geopolitických síl.
Príbehov bolo veľa. Bitcoin, bubliny akcií, ekonomické modely, Lafferova ekonomika ponuky, Veľká hospodárska kríza, Veľká recesia a iné. Analýza všetkých ukazuje na to, že majú podobu ťavieho hrbu: rovnakú ako epidémia baktérií či vírusov. Trinásty dôchodok je tiež epidémia príbehu, ktorý ovplyvňuje správanie ľudí. Zatiaľ.
Je známe, že dôchodky nám neplatia politici. Čo ekonomicky aktívni ľudia zaplatia, to ekonomicky pasívni ľudia dostanú. Politici sa snažia vytvoriť dojem, že to zaplatili oni. Často od nich počuť „my sme…“ Áno, my všetci obyvatelia…
Americký ekonóm Robert Eisner napísal, že dlh štátu vedie k väčšej spotrebe. Ide nielen o spotrebu v prítomnosti, ale aj v budúcnosti. Verejný dlh zmenšuje úspory a prekáža akumulácii kapitálu. Tým sa znižuje produkcia tovarov a poskytovanie služieb. Netreba zabúdať ani na hypotézu životného cyklu, čo je ekonomická teória, ktorá opisuje výdavkové a sporiace návyky ľudí počas celého života. Teória tvrdí, že jednotlivci sa snažia vyrovnať spotrebu počas celého života tým, že si požičiavajú, keď majú nízky príjem, a sporia, keď majú vysoký príjem. Túto koncepciu vyvinuli ekonómovia Franco Modigliani a jeho študent Richard Brumberg začiatkom 50. rokov 20. storočia.
Záchranné siete alebo dávky pre starších ľudí závislé od príjmu môžu ľudí odrádzať od sporenia, pretože očakávajú, že po odchode do dôchodku dostanú vyššie dávky sociálneho zabezpečenia. Netreba však zabúdať aj na to, že v ekonomike, ktorá má dlh, ktorý rozdáva obyvateľom, sa zväčšuje dopyt. Tým sa zvyšujú ceny. Ak ekonomika nerastie, tak to vedie to k deflácii. Posúdenie toho, či je štátny dlh úžitkom, alebo bremenom, môže byť reálne len pri porovnaní dlhu k rastu hrubého domáceho produktu. V súčasnej situácii by to malo viesť k tomu, že ekonomika bude rásť rýchlejšie ako dlhy.
V opačnom prípade slovenskej ekonomike nepomôžu žiadne príbehy o tom, kto a čo urobil v minulosti. Nepomôže ani len rozprávka o dvanástich, či ak chcete, trinástich mesiačikoch.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.