Nebezpečenstvo mieru
Bosovia gigantov zbrojárskeho priemyslu, v USA Lockheedu, Boeingu atď., vo Veľkej Británii BAE Systems, vo Francúzsku Thalesu a už aj Rheinmetallu v Nemecku, nemusia byť nevyhnutne vojnovými jastrabmi. A predsa: ak by sa stalo niečo také nepravdepodobné, ako ukončenie všetkých rozbehnutých vojen, ich biznis by skolaboval. Ich najväčším nešťastím by bol mier na všetkých frontoch. Zatiaľ akcie zbrojárskych firiem za posledné dva roky podľa spoločnosti Across Private Investments vzrástli o 125 %. Trhová hodnota Rheinmetallu od začiatku vojny na Ukrajine dokonca vzrástla desaťkrát.
Najväčším nešťastím pre slovenský zbrojársky priemysel bol koniec studenej vojny a rozpad Varšavskej zmluvy. Je pravdou, že už pred novembrom 1989 niektoré konflikty v „spriatelených“ štátoch ustávali a objednávky sa začali zmenšovať. Lenže nič nebolo pre zbrojárov také drastické, ako pád Berlínskeho múru a nasledujúce rozhodnutie vtedajšej československej vlády o konverzii slovenského zbrojárskeho priemyslu. Prebehla bezprecedentne rýchlo: v jedinom roku klesla zbrojárska produkcia o 50 % a následne vo dvoch-troch rokoch skoro na nulu s katastrofálnymi následkami. Znamenala stratu priamej zamestnanosti a zamestnanosti v dodávateľských reťazcoch o viac ako 100-tisíc pracovných miest.
Popadali, napriek tzv. konverzným projektom, nielen nosné podniky slovenského zbrojárskeho priemyslu (ZŤS Martin, š. p., ZŤS, š. p., Dubnica, PPS, š. p., Detva, ZVS Dubnica, atď.), ale aj menšie podniky: dodávatelia, ktorí často predstavovali jedinú pracovnú príležitosť v odľahlejších destináciách (osobitne na strednom Slovensku napr. ZŤS Hriňová, š. p., či na dolnom Spiši ZŤS Prakovce, š. p., atď.). Viac ako 100-tisíc kvalifikovaných zamestnancov stratilo nielen živobytie, no po rokoch nezamestnanosti i kvalifikáciu.
Americký tlak
EÚ na vojnu na Ukrajine a na nástup Trumpa 2.0, opakovane hroziaceho vystúpením z NATO, inými slovami na hroziacu stratu amerického dáždnika nad európskou bezpečnosťou, reagovala formulovaním novej kľúčovej priority. Stala sa ňou popri konkurencieschopnosti obrana. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová už v marci predstavila päťbodový plán na prezbrojenie Európy ReArm Europe, podľa ktorého by sa na obranu v EÚ malo investovať takmer 800 miliárd eur. A koncom mája únia schválila nový finančný nástroj SAFE (Security Action for Europe) vo výške 150 miliárd eur, z ktorého môžu členské štáty získať pôžičky na nákupy spojené s obranou.
Nadmerná stávka na zbrojársky priemysel môže ekonomiku vystaviť novému riziku. Riziku, že nastane mier. Vidina mieru sa tak môže stať novým strašiakom pre slovenské hospodárstvo.
Na tlak Donalda Trumpa, ktorý požadoval, aby štáty NATO zvýšili svoje investície do obrany na 5 % HDP, summit NATO rozhodol zvýšiť do roku 2035 obranné výdavky a výdavky súvisiace s obranou na požadovanú výšku. Zbrojárskemu priemyslu nepochybne odľahlo. Pravda, dosiahnuť limit 5 % by mohli štáty NATO aj rýchlejšie (podľa nich), ale najdôležitejšie je, že sa rozhodli výdavky zvyšovať. A nepochybne sa tešia i hráči na trhu s fosílnymi palivami: ešte stále sú medzi zbraňovými systémami aj také, ktoré sú závislé od fosílnych palív.
Zachráni nás zbrojársky priemysel?
Slovenská vládna garnitúra si to očividne myslí. Jeden zo slovenských „influencerov“ nazval premiéra Roberta Fica zbrojárskym lobistom. Isté je, že Fico, minister obrany Robert Kaliňák a pravdepodobne aj ministerka hospodárstva Denisa Saková rozbehli v zahraničí intenzívnu zbrojársku diplomaciu. Nechcem teraz komentovať, že partnerov na kooperáciu v rozvoji zbrojárskej produkcie hľadajú všade inde, iba nie v EÚ (naposledy v Uzbekistane). Rozhodujúce je, že na ňu stavili: začalo sa to exportom produkcie na Ukrajinu, pravda za odplatu.
Slovenský zbrojársky priemysel už vykazuje prvé úspechy. V roku 2024 zbrojársky export dosiahol tržby 1,15 miliardy eur, zatiaľ čo v roku 2020 iba 98 miliónov eur a zisk odvetvia vzrástol päťnásobne. Pravda, už nemáme takú kvalifikovanú silu a v takom počte ako pred 35 rokmi, a to sa môže stať hrádzou ďalšieho rozvoja. Možno treba zamestnať nových gastarbeiterov, napríklad práve z Uzbekistanu. Čo ak sa budú rozširovať ZŤS Špeciál, VOP Nováky, ZVS holding, Glock atď.? No ak Trumpove clá na automobily z EÚ nepoklesnú, budú musieť dve automobilky v SR prepustiť okolo 10-tisíc zamestnancov. Po rekvalifikácii by mohli pomôcť zbrojovkám.
Pozor však: slovenské vlády sa donedávna chválili tým, koľko automobiliek sa im podarilo prilákať na Slovensko. Nepočúvali varovania, že naše hospodárstvo vystavujú rizikám amerického Detroitu. Analogicky nadmerná stávka na zbrojársky priemysel môže slovenské hospodárstvo vystaviť novému riziku. Riziku, že nastane mier. Vidina mieru sa tak môže stať novým strašiakom pre slovenské hospodárstvo…
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.