Medzinárodné spoločenstvo pred rokmi uznalo, že príliš veľa globálnych spoločností neplatí svoj spravodlivý podiel daní a niektoré vôbec neplatia dane krajine, v ktorej sa ich hospodárska činnosť vykonáva. Komplexná dohoda, ktorá vznikla v roku 2021 na zasadnutí OECD/G20 o inkluzívnom rámci ohľadom erózie základu dane a presunu ziskov, pozostávala z dvoch pilierov; prijatý bol len druhý pilier, globálna minimálna daň z príjmov právnických osôb. (Druhý pilier rozdeľoval daňové práva medzi krajiny a vyvolal odpor rozvojových krajín aj USA).
Daňové prázdniny škodia
Hoci o potrebe takéhoto minima existoval celosvetový konsenzus, verzia, ktorú USA prijali počas Trumpovho prvého prezidentského obdobia, bola iná a slabšia ako vo zvyšku sveta, a umožňovala nadnárodným spoločnostiam „kompenzovať“ to, čo nezaplatili v daňových rajoch, „dodatočnými“ platbami v USA alebo iných jurisdikciách s vysokým zdanením.
I keď druhý pilier ani zďaleka nebol dokonalý, bol prvým pokusom o zabezpečenie minimálnej sadzby dane vo výške 15 % na zisky nadnárodných spoločností všade na svete. To je rozhodujúci krok na ukončenie škodlivej daňovej konkurencie medzi krajinami.
Samozrejme, existovali určité výnimky a oslobodenia, ktoré znížili efektívnu sadzbu o niečo pod 15 %. Sadzba 15 % už bola nižšia ako sadzba, ktorú zaviedli mnohé rozvojové krajiny; mala byť vyššia a výnimky mali byť menšie. Napriek tomu dohoda v rámci druhého piliera zastavila preteky na dno, v rámci ktorých krajiny ponúkali nižšie daňové sadzby, aby prilákali podniky do svojich jurisdikcií. Pre svet ako celok tieto preteky nepriniesli veľa nových investícií; skutočnými víťazmi boli bohaté spoločnosti, ktoré ušetrili na tom, že v niektorých krajinách neplatili takmer žiadne dane.
Preteky ku dnu
Vlády krajín G7 sa však opäť rozhodli uprednostniť záujmy nadnárodných spoločností pred záujmami rozvojových krajín, malých a stredných podnikov (ktoré nemôžu využívať podvody, ktoré nadnárodné spoločnosti považujú za také výhodné) a vlastných občanov, ktorí budú v dôsledku toho platiť vyššie dane. Vyňatím nadnárodných spoločností USA z druhého piliera umožní táto dohoda niektorým z nich naďalej využívať nulové alebo takmer nulové dane zo zisku, ktorý zaúčtujú v jurisdikciách s nízkym zdanením alebo v daňových rajoch, ako sú Portoriko a Kajmanie ostrovy. Vďaka tomu budú konkurencieschopnejšie ako nadnárodné spoločnosti mimo USA.
Keďže moderné nadnárodné spoločnosti sú ochotné presunúť svoje nominálne sídlo tam, kde dostanú najvýhodnejšie daňové zaobchádzanie (a iné výhody), pričom skutočná hospodárska činnosť sa odohráva inde, poskytovanie preferenčného zaobchádzania spoločnostiam USA motivuje spoločnosti, aby presunuli svoje oficiálne sídlo do USA. Je to ďalší smutný príklad pretekov ku dnu.
Pre svet ako celok tieto preteky nepriniesli veľa nových investícií; skutočnými víťazmi boli bohaté spoločnosti, ktoré ušetrili na tom, že v niektorých krajinách neplatili takmer žiadne dane.
Tým, že dohoda G7 pristúpila na požiadavky USA, riskuje, že sa oslabí celosvetové uplatňovanie minimálnej dane. Takisto sa tým zosmiešňuje inkluzívnosť takzvaného inkluzívneho rámca OECD/G20. Predstieralo sa, že nový globálny rámec vytvorilo viac ako 140 krajín. Mnohé rozvojové krajiny sa určite sťažovali, že je to pre ne nespravodlivá dohoda a že silné krajiny nepočúvajú ich obavy. Teraz sa táto fasáda rozpadla. Od krajín, ktoré nie sú členmi skupiny G7 vrátane desiatok rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových krajín sa teraz žiada, aby potvrdili rozhodnutie, ktoré im vnútila jediná krajina.
Posilniť druhý pilier
Druhý pilier by sa mal posilniť, nie zrušiť. V súčasnosti sa vzťahuje len na veľké nadnárodné spoločnosti (s celosvetovým obratom 750 miliónov eur alebo viac) a minimálna celosvetová sadzba dane vo výške 15 % je stanovená veľmi nízko. Nezávislá komisia pre reformu medzinárodného zdaňovania právnických osôb vždy presadzovala minimálnu sadzbu aspoň 25 %. Podľa niektorých odhadov by minimálna daň v rámci druhého piliera priniesla ročne 155 až 192 miliárd dolárov odatočných globálnych príjmov z dane z príjmov právnických osôb. Hoci ide o významnú sumu, minimálna sadzba 25 % by mohla priniesť viac ako 500 miliárd dolárov ročne dodatočných príjmov.
Vo svete, ktorý čelí konvergujúcim krízam nerovnosti, zmeny klímy a nedostatočného financovania verejných služieb, je ponechanie takýchto významných zdrojov na stole fiškálne nezodpovedné a morálne neospravedlniteľné. Druhý pilier predstavoval východiskový bod – celosvetovú dolnú hranicu zdaňovania právnických osôb, ktorá by mohla obmedziť preteky na dno a obnoviť určitý stupeň daňovej spravodlivosti. Rozhodnutie skupiny G7 nechať americké nadnárodné spoločnosti oslobodené od daní oslabuje aj túto skromnú hranicu a vysiela nesprávny signál zvyšku sveta.
Len pred pár týždňami sa na pôde OSN dosiahol celosvetový konsenzus o potrebe posilniť medzinárodnú daňovú spoluprácu a zaviesť progresívne daňové systémy a veľká väčšina krajín hlasovala za prebiehajúce rokovania o rámcovom dohovore OSN o medzinárodnej daňovej spolupráci a podporuje ich. Vláda USA však nedávno od rokovaní OSN odstúpila a uviedla, že ciele navrhovaného dohovoru OSN „nie sú v súlade s prioritami USA a predstavujú nežiaduci presah“. Pri prijímaní „dohody zo Sevily”, záverečného dokumentu štvrtej medzinárodnej konferencie OSN o financovaní rozvoja (FfD4), ktorá sa konala tento týždeň, boli
USA jedinou významnou krajinou, ktorá sa na nej nezúčastnila. Umožnenie USA obísť už aj tak skromné pravidlá druhého piliera nielenže podkopáva multilateralizmus, ale je aj v rozpore s prijatými záväzkami a ďalej prehlbuje nerovnosť v globálnej správe daní. Členovia inkluzívneho rámca OECD/G20 by mali odmietnuť dohodu uzavretú na stretnutí G7. USA nesmú diktovať globálnu politiku. Sú síce mocné, ale stále predstavujú menej ako 20 % svetového HDP.
Krajiny, ktoré sa stretnú v Seville na FfD4, môžu buď akceptovať, že USA podkopávajú všetky snahy o zabezpečenie toho, aby nadnárodné spoločnosti platili svoj spravodlivý podiel, alebo zdvojnásobiť úsilie o vytvorenie nového medzinárodného daňového systému v OSN, ktorý bude fungovať pre všetkých. V záujme svetového hospodárstva a ľudí na celom svete by mali urobiť to druhé.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org