Poslednú menovanú študentku medicíny za to, že na sochu ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka v Sankt Peterburgu nalepila slová z jeho básne: „Pochovajte ma. A povstaňte, putá zlomte smelo a polejte slobodienku krvou nepriateľov!“
Skočilenková v známom supermarkete vymenila cenovky za slogany odsudzujúce útok. Skobov, ktorý sám seba nazval ľavicovým pacifistom, na sociálnej sieti uvítal útok ukrajinskej armády na krymský most. Na svoju obhajobu uviedol: „Ja som ten, kto tu vznáša obvinenie! Obviňujem páchnucu mŕtvolu režimu a vládnucu Putinovu kliku z páchania vojnových zločinov na Ukrajine, politického teroru v Rusku a z morálneho rozkladu môjho národa. Pýtam sa tu prítomných prisluhovačov režimu: Uznávate svoju vinu, že ste sa podieľali na Putinových zločinoch?“
Títo a mnohí ďalší Rusi odmietajúci inváziu svojej krajiny na Ukrajinu vyvracajú často sa objavujúcu výčitku o tom, že nevzdorujú režimu a jeho dobyvačnej vojne. Podľa odhadu nezávislého média Proekt, počet odsúdených v predchádzajúcom, piatom volebnom období Vladimira Putina prekročil počty odsúdených v ZSSR za čias Nikitu Chruščova a Leonida Brežneva. Za šesť rokov bolo v Rusku vystavených priamym represiám približne 116 000 ľudí.
Podľa odhadu nezávislého média Proekt, počet odsúdených v predchádzajúcom, piatom volebnom období Vladimira Putina prekročil počty odsúdených v ZSSR za čias Nikitu Chruščova a Leonida Brežneva.
Činy, za ktoré ich odsúdili, ponúkajú verný obraz o tom, o čo Putinovmu režimu ide a z čoho má strach. Alexej Gorinov dostal sedemročný trest „za šírenie falošných informácií“, pretože inváziu nazval agresiou a vojnou, v ktorej každý deň umierajú deti. Rovnako Igor Baryšnikov za kritiku masakrov v Buči a Mariupole. Andrej Trofimov za zverejňovanie civilných obetí a strát ruskej armády na sociálnej sieti. Maria Ponomarenková pretože odsúdila masaker civilistov ukrývajúcich sa v mariupoľskom divadle.
V súčasnosti je v Rusku prinajmenšom desaťtisíc politických väzňov a ukrajinských občianskych rukojemníkov. Ich prečinom sa stal ich občiansky postoj, respektíve to, že sa odvážili myslieť kriticky. Príčinou tvrdých postihov nebola len vojna, represívne zákony na potlačenie akéhokoľvek politického nesúhlasu sa sprísňovali od roku 2012. Medzi rokmi 2018 až 2022 bolo prijatých päťdesiat represívnych zákonov, od začiatku vojny šesťdesiat ďalších.
V trestaneckej kolónii na Sibíri si odpykáva trest aj marxistický sociológ Boris Kagarlickij. Rusko podľa neho stelesňuje trajektóriu postsovietskeho vývoja, v ktorom sa spojilo to najhoršie z oboch svetov. Na jednej strane tu bola demontovaná sociálna ochrana a spoločenské vlastníctvo socializmu, na druhej strane nedošlo k zhmotneniu demokratických a ekonomických výhod kapitalizmu.
Putinov autoritársky režim označil za extrémny prejav rozširujúceho sa trendu hromadenia zdrojov cez vojnu a represiu. K obmedzovaniu občianskych slobôd dochádzalo v Rusku dávno pred inváziou. Lenže kríza svetového systému (na ktorý bolo Rusko viazané hlavne cez predaj surovín) prehĺbila obavy politického vedenia udržať sa pri moci a priviedla ho k rozhodnutiu napadnúť susedný štát.
Mier by pre prežitie režimu znamenal hrozbu. Preto sa mu chce za každú cenu vyhnúť, o čom svedčí vyhováranie sa Putina pred americkým prezidentom alebo tvrdý politický útlak obyvateľstva. Odpustiť Kremľu všetko, čo sa stalo, ako nedávno naznačil slovenský minister zahraničia Juraj Blanár, by bolo nielen morálnym zlyhaním, ale aj odobrením snáh veľkých štátov riešiť domáce problémy na úkor iných, slabších štátov.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
