Rozhodnutie mesta trasovať električku popri SND je okrem nedávneho schválenia zámeny pozemkov v lokalite Lido a zrušenia projektu planetária najviditeľnejším ukazovateľom oligarchizácie Bratislavy. Bez participácie občanov a ignorovaním expertíznej vibroakustickej analýzy vyžiadanej vlastníkmi pozemkov (MK SR, SND), ktorých sa tieto zmeny týkajú, a ignorovaním vypracovaného projektu alternatívnej trasy. Tento zámer sa až dosiaľ darilo oddialiť.
Bývalé ministerky kultúry Natália Milanová a Silvia Hroncová svoj súhlas na takéto trasovanie nedali. Postoj súčasného vedenia ministerstva sa možno zmení. Budova SND sa nachádza na vyvýšenom námestí priamo nadväzujúcom na rieku Dunaj, jedinom námestí vybudovanom v širšom centre Bratislavy od roku 1989. Tľapne si primátor Matúš Vallo s ministerkou Martinou Šimkovičovou? K vzájomnému porozumeniu dvoch takých rozličných politických táborov, ako sú tie ich, dôjde azda len vtedy, ak ich spojí vyšší záujem. Vyšší záujem v tomto prípade neznamená verejný záujem.
Primátor Matúš Vallo často argumentuje a obhajuje rozhodnutie magistrátu trasovať električku popri SND výrokom, že električka je mestotvorný prvok. Hneď od začiatku svojho funkčného obdobia v mene najväčšieho priestoru pre peších a cyklistov predsa vytláča z mesta autá: zúžil Vajanského nábrežie v prospech cyklistov, zredukoval počet áut, napríklad na Námestí SNP. Mestotvorný prvok je primárne pešia zóna, a tú môže práve električka obmedzovať. Mestotvorné prvky sú letné terasy pred podnikom, bulváre, ulice, nadväzujúce mestské parky s umeleckým dielom či fontánou, stromoradie, aleje i iná mestská zeleň a všetky oddychové zóny. Čo je teda najcennejšie pre samotnú mestotvornosť? Ktoré mestotvorné prvky sú silnejšie a ktoré slabšie?
Kráľovstvo argumentačných faulov
Najčastejší argument ľudí obhajujúci električku pred SND je, že aj v iných európskych mestách ako vo Viedni či v Miláne je doprava riešená podobne a pred ich budovami opery sa nachádzajú cestné komunikácie. Tieto koncepcie vznikli počas moderny, ktorej funkcionalistický štýl naďalej rozvíjal dopravné štruktúry a tieto budovy vznikali v rámci existujúcich mestských štruktúr, ktoré sa kontinuálne vyvíjali.
Štvrť okolo Pribinovej ulice s novou budovou SND je postmoderný urbanizmus navrhnutý cca v roku 1975 a od začiatku koncipovaný ako unikátna pešia zóna. Budova SND je parafrázou na antické arény a monumentalizuje okolitý priestor. Je alúziou na rímske fóra. Preto bola nová budova vybudovaná na vyvýšenom priestore tohto námestia – od Dunaja graduje k divadlu s dostatočným priestorom pre fontánu Tanečnica.
Primátorom Vallom presadzovaný variant trasovania električky poukazuje na nekorektné spôsoby vládnutia v hlavnom meste. To však zrejme neprekáža, pokiaľ tak činia „naši ľudia“.
Ak by električka preťala priestor medzi budovou SND a námestím, zasiahla by do tejto urbanistickej a umeleckej hodnoty priestoru pre bezpečný a slobodný pohyb, oslobodeného od všetkých foriem obslužnej dopravy a rušivých dôsledkov, ktoré pravidelná mestská hromadná doprava so sebou prináša. Nebudeme o niekoľko rokov neskôr zas debatovať opačne o tom, ako túto ranu zacelíme? Ako sa to deje už desiatky rokov pri debate o Moste SNP, ktorý pretína priestor medzi historickým centrom a Hradom.
Primátor Vallo mal vo svojom druhom volebnom programe projekt Plató Staromestská (prekrytie Staromestskej ulice). Ten by „zašil“ trhlinu vytvorenú vybudovaním Mosta SNP. No vedeniu mesta neprekáža vytvorenie ďalšieho traumatizujúceho prvku v meste a znehodnotenie takejto kultúrno-urbanistickej hodnoty?
Existujú rôzne varianty trasovania električky
Odborná verejnosť a občianski aktivisti navrhovali viaceré iné riešenia trasovania električky. Igor Rymarenko a Milan Mušák vypracovali projekt trasovania, ktorý je navyše verejne dostupný a ktorý magistrát takisto neberie do úvahy. Mesto dosiaľ zverejnilo len vizualizácie a dodnes nepredložilo rozpracovaný projekt na žiadnu trasu. Najzaujímavejšia argumentácia, akú použilo vedenie mesta, má dopravný charakter. Tvrdí, že električková trať na Landererovej ulici a Dostojevského rade by zredukovala počet jazdných pruhov. Je ich tam šesť. Tieto pokračujú na Vajanského nábrežie, ktoré sa pre cyklotrasu zúžiť dali.
Ministerstvo kultúry si vyžiadalo vypracovanie štúdie na posúdenie vibroakustiky budovy SND. Vypracoval ju Stanislav Žiaran z STU. Magistrát ju nevyvrátil, “len” ju odignoroval. Paradoxne následne profesor Žiaran vyhodnocoval akustickú analýzu vypracovanú spoločnosťou Euroakustik a SH Diagnostics. Podľa jeho záverov analýzy objednanej magistrátom neboli vykonané kľúčové merania, vzťahujúce sa na prenos kmitania od zdroja tzv. dunivého hluku do stavebných konštrukcií, ktorý spôsobujú prejazdy električiek.
Nová budova SND s podzemnými priestormi je zasadená v piesčitom podloží. Pri jej stavbe sa nepočítalo s koľajovou dopravou, budova na to nebola vybavená. Na rozdiel od budov, ktoré tak sú plánované (Slovenský rozhlas) a ktoré často spomínajú ako príklad zo zahraničia. Šírenie tzv. štruktúrneho, dunivého hluku je vyššie ako pri historickej budove SND, pretože novú budovu tvorí betónový skelet. Neexistuje finančne nenáročné riešenie na také odhlučnenie, ktoré by nenarúšalo statiku budovy. Navyše, trasovanie električky ponad pozemné priestory SND spôsobí odstavenie kľúčových technických zariadení, bez ktorých nemôže SND plnohodnotne fungovať. Tieto kľúčové otázky dodnes nie sú vyriešené. Bezmála šesť rokov od prezentácie mestom presadzovanej trasy nie je známe, čo bude s technológiami, bez ktorých SND prakticky nemôže fungovať.
Ignorovanie ako pracovný štýl vedenia mesta?
K otvorenej správe mesta, k participácii a vťahovaniu názorov verejnosti sa primátor zaviazal vo svojom volebnom programe Plán Bratislava a takisto v dokumente Program rozvoja mesta 2022 – 2030, kde sľuboval transparentnú a proaktívnu komunikáciu s obyvateľmi. Často uvádza, že developer je partner mesta. Lenže partneri mesta sú rovnako i občania. Občania z radov odbornej verejnosti priniesli alternatívnu trasu, o ktorej magistrát odmieta čo i len diskutovať. Rovnako je partnerom mesta i SND, ktoré dodnes nevie, čo bude, aký dopad bude mať odstavenie technológií v podzemí na prevádzku SND a kto zaplatí prípadné prekládky týchto zariadení. Vedenie mesta nie je v tomto prípade schopné seriózne konať vo verejnom záujme, o to viac hlava-nehlava tlačí záujem developera.
Matúš Vallo sa rád pasuje do roly politickej alternatívy k vládnemu establišmentu. Lenže ani vládna koalícia by to v prípade presadzovania záujmu developera nerobila „lepšie“. Mnohí primátorovi kritici tvrdia, že mesto riadi ako svoju firmu. Najmä jeho druhé volebné obdobie je príznačné tým, že sa rozhoduje bez diskusie, ktorú verejnosti sľuboval. Mestom presadzovaný variant trasovania električky poukazuje na nekorektné spôsoby vládnutia vedenia mesta. To však zrejme neprekáža, pokiaľ tak činia „naši ľudia“.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
