Zároveň takmer tri štvrtiny respondentov podporuje triedenie a recykláciu odpadu, pričom odpad, ktorý už nie je možné recyklovať, by mal byť podľa nich energeticky zhodnotený v na to určených zariadeniach.
V článku denníka Pravda, ktorý sa téme venoval podrobne, sa dodatočne objavila reakcia OZ Znepokojené matky, ktoré označili prieskum za manipulatívny, dokonca s nepravdivými informáciami. Považujem za potrebné základe faktov vyplývajúcich zo Stratégie odpadového hospodárstva SR do 2035 uviesť niektoré tvrdenia OZ na pravú mieru.
1. „… pretože vďaka existujúcim prevádzkam má západné Slovensko dostatok kapacít odkláňajúcich komunálne a objemné odpady zo skládok."
OZ tvrdí, že vďaka existujúcim prevádzkam má západné Slovensko dostatok kapacít na odklon komunálneho odpadu zo skládok. Realita je však iná.
Podľa Ministerstva životného prostredia SR sa v roku 2023 na Slovensku vyprodukovalo 13,6 milión ton odpadu. Z toho komunálny odpad tvorí približne 20 %. Od roku 2021 síce jeho objem mierne klesá, no produkcia priemyselných odpadov naopak stúpa. Zároveň od roku 2016 výrazne narastá množstvo odpadu bez konečného zhodnotenia.
Aktuálna kapacita slovenských skládok je na úrovni 7 milióna ton, pričom len v roku 2023 sa na nich uložilo 2,5 milióna ton komunálneho a priemyselného odpadu. Ak bude tento trend pokračovať, kapacita sa vyčerpá už v roku 2027. Predstava, že sa skládky budú rozširovať, je rovnako mylná – nakoľko by to bolo v rozpore so záväzkami Slovenska a EÚ.
V nižšie uvedenej tabuľke sú najaktuálnejšie údaje, ako na Slovensku nakladáme s odpadom a aké množstvo odpadov každoročne uložíme na skládky. Preto tvrdiť, že Slovensko má dostatočné kapacity, je neobstojné v konfrontácii s faktami.
2. „Táto spaľovňa by bola pre Bratislavu a jej okolie ďalšou zdravotnou, environmentálnou a dopravnou záťažou,“ varuje organizácia.
Toto tvrdenie je zavádzajúce a často využívané na vyvolávanie obáv verejnosti, pričom nie je podložené odbornými faktami.
Podľa všetkých doložených štúdií, CEZO nebude mať zásadný vplyv na životné prostredie, nakoľko bude vybavené najmodernejšou technológiou podľa princípov BAT (Best Available Techniques). Emisie z prevádzky budú pod prísnym dozorom a podľa Správy o hodnotení (SoH) budú pod úrovňou emisných limitov. Posudzovaná bola aj najnepriaznivejšia možná prevádzková situácia, ktorá na základe predložených výsledkov, nepredstavuje riziko prekročenia noriem kvality ovzdušia.
Znečisťujúce látky budú účinne zachytávané vo viac stupňovom odlučovacom systéme. To zabezpečí, že do ovzdušia sa budú dostávať zanedbateľné množstvá týchto znečisťujúcich látok. Zariadenia rovnakého typu fungujú bez problémov vo Viedni, Prahe či Linzi – teda v mestách, ktoré patria k lídrom v oblasti životného prostredia. Prečo by to malo byť v Bratislave inak?
Aj obavy z dopravnej záťaže sú prehnané. CEZO počíta s nákladnou vlakovou dopravou v objeme 50 %. Ďalších zhruba 10 % objemu budú tvoriť priemyselné kaly zo Slovnaftu prepravované potrubím v rámci areálu podniku. Zvyšných 40 % odpadu budú privážať nákladné autá, čo v číselnom vyjadrení predstavuje cca 35 za deň. Vzhľadom na napojenie na D4/R7 bude tranzitná doprava cez mesto minimálna. Navyše cez Bratislavu už dnes prechádzajú nákladné autá s odpadom do viedenských spaľovní, pretože na Slovensku nie sú potrebné kapacity. Slovnaft nebude zvážať odpad prostredníctvom vlastných kapacít, využije na to oprávnené organizácie v zmysle zákona o odpadoch.
3. „Za nedostatok dôveryhodných informácií je zodpovedný aj samotný Slovnaft – o svojom projekte uvádza klamlivé, zavádzajúce a neúplné informácie.
Snažia sa vytvoriť falošný dojem, že ich spaľovňa je neškodná a že ju v Bratislave nutne potrebujeme. Snažia sa nás presvedčiť, že Slovensko je skládková veľmoc, čo nie je pravda,“ uviedla Ivana Nemethová z organizácie Znepokojené matky.
OZ tvrdí, že Slovnaft vytvára falošný dojem, že sme „skládková veľmoc“. Dovoľte teda opäť fakty: Slovensko ukladá ročne vyše 2 miliónov ton komunálneho a priemyselného odpadu na skládky, a ďalšie 3 milióny ton sú vedené pod nepresne definovanou kategóriou „iné nakladanie“, ktorá je ťažko kontrolovateľná.
V roku 2023 skončilo na skládkach až 39 % komunálneho odpadu. Európsky priemer bol 22 %. SR tak s vysokou pravdepodobnosťou nesplní cieľ EÚ – znížiť skládkovanie komunálneho odpadu pod 10 % do roku 2035.
Aj keď sa recyklácia zlepšuje, realita je taká, že skládky zostávajú dominantným riešením pre odpad, ktorý nie je možné recyklovať. Prínos zariadenia na energetické zhodnocovanie tak spočíva najmä v tom, že sa tento zvyškový odpad využije ako zdroj energie, namiesto toho, aby znečisťoval ovzdušie, pôdu a podzemné vody. Skládky nie sú mýtus. Sú reálny problém.
4. Združenie tiež upozorňuje, že v skutočnosti z posledných dát z roku 2021 vyplýva, že sme na Slovensku uložili na skládky odpadov 20,3 % z celkového množstva vzniknutého odpadu, pričom 49,5 % odpadu sme recyklovali. Čiže nie je pravda, že väčšinu odpadu vyvážame na skládky.
Zopakujem, že podľa najnovších informácií Ministerstva životného prostredia SR až 39 % komunálneho odpadu skončilo v roku 2023 na skládke. V porovnaní s priemerom krajín EÚ (22 % v roku 2022) sa tak Slovensko radí medzi štáty s najvyššou mierou skládkovania komunálneho odpadu.
Miera skládkovania sa pritom za posledné dva roky takmer nezmenila, čo ohrozuje záväzok SR voči EÚ – znížiť skládkovanie komunálneho odpadu na maximálnu hranicu 10 % do roku 2035.
Rovnaký trend možno pozorovať aj pri pohľade na celkové nakladanie so všetkými druhmi odpadov (s výnimkou minerálnych odpadov). Aj napriek zlepšujúcej sa miere recyklácie zostáva podiel skládkovaného odpadu na úrovni 34 %, čo opäť zaraďuje Slovensko medzi menej úspešné krajiny v oblasti odpadového hospodárstva v rámci Európskej únie.
5. Taktiež nie je pravda, že na Slovensku sú len dve spaľovne odpadov,“ uvádza organizácia.
OZ Znepokojené matky ďalej tvrdí, že na Slovensku sú viaceré spaľovne. Áno, existujú aj zariadenia na spoluspaľovanie nebezpečného odpadu či nemocničného odpadu (napr. v Martine), alebo odpadu z vlastnej činnosti. Avšak, ak hovoríme o plnohodnotných zariadeniach na energetické zhodnocovanie prevažne komunálneho odpadu s veľmi malým podielom priemyselného odpadu, sú v prevádzke iba dve – v Bratislave a v Košiciach. Ich ročná kapacita je podľa MŽP 254-tisíc ton, čo ani zďaleka nestačí na potreby krajiny, ktorá ročne uloží na skládky približne 2,5 mil. ton komunálneho a priemyselného odpadu.
6. Paradoxne, len „cez cestu“ sídli mestská spaľovňa OLO, ktorá sa chystá na rozsiahlu investíciu do kotlov.
CEZO nie je konkurenciu pre mestskú spaľovňu OLO. Tá sa zameriava výlučne na odpad z hlavného mesta a jeho blízkeho okolia. Slovnaft svoj projekt cieli na širší región – Bratislavský kraj (mimo hlavného mesta), Trnavský, Nitriansky a Trenčiansky kraj. Navyše CEZO bude funkčne prepojené s technologickým reťazcom Slovnaftu – využije jeho existujúcu infraštruktúru, zdroje a bezpečnostné prvky, ako je napríklad systém hydraulickej ochrany podzemných vôd tvorený sústavou 799 vrtov, ktorý chráni podzemné vody pod areálom rafinérie a v jej okolí pred znečistením.
Je úplne v poriadku, ak majú občianske združenia kritický postoj. Ale ak chceme viesť odbornú diskusiu, mala by sa opierať o fakty, nie o emócie a nepodložené tvrdenia. Spochybňovanie nezávislého prieskumu, odborných štúdií a faktických údajov nepomáha verejnosti pochopiť problém – naopak prispieva k šíreniu strachu a nedôvery.
V otázke odpadov Slovensko potrebuje menej obáv a viac riešení – a CEZO je jedným z nich.
Je dôležité si uvedomiť, že vyhodením vreca do kontajnera naša zodpovednosť za odpad nekončí. Práve naopak – tam sa začína. Pretože to, ako s odpadom naložíme ako spoločnosť, je odrazom našej vyspelosti, rešpektu k životnému prostrediu, ako aj k budúcim generáciám.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
