Odhaduje sa, že nášľapné míny denne zabijú alebo skaličia stovky a v minulosti až tisíce osôb. Zámerom inštalácie Zlomenej stoličky bolo motivovať čo najviac štátov, aby podpísali Ottawský dohovor o nášľapných mínach v decembri 1997 v kanadskej Ottawe.
Aj skulptúra Zlomená stolička má svoj osud: inštalovali ju po prvýkrát v auguste 1997, odstránili po roku 2005 a reinštalovali v roku 2007. Reinštaláciou sa mal podporiť podpis medzinárodnej zmluvy o zákaze kazetovej munície v Osle v roku 2008. Pred polrokom, 13. decembra 2024, ju pílkou poškodila ukrajinská radikálna feministická skupina Femen (pripomínajúca charakterom a formou protestov ruskú punkovú skupinu Pussy Riot) na protest proti OSN, ktorá nedokázala zabrániť vojne Ruska proti Ukrajine.
Zlomená stolička a Diana
Fotografie princeznej Diany v ochrannom odeve s ochrannou maskou na tvári, kráčajúcej po zamínovanom poli v centrálnej Angole mali pomôcť jej enormnému úsiliu dosiahnuť zákaz používania nášľapných mín, ktoré denne ničili životy civilistov a predovšetkým deti. Podľa Humanity & Inclusion v 90. rokoch bolo umiestnených v rôznych častiach sveta 100 miliónov mín.
V priebehu 20 rokov nášľapné míny zmrzačili 600-tisíc civilistov, z ktorých mnohí zomreli. Diana sa stretla s obeťami nášľapných mín nielen v Angole, ale i v Bosne, rečnila proti „tomuto moru spôsobovanému mínami“ a jej tlak na prijatie zákazu používania mín výrazne prispel k urýchleniu prijatia medzinárodného zákazu ich používania a výroby. Na počesť svojej matky si princ Harry bol v septembri 2019 prezrieť práce na odmínovacích poliach charitatívnej organizácie Halo Trust v Angole.
V priebehu 20 rokov nášľapné míny zmrzačili 600-tisíc civilistov, z ktorých mnohí zomreli. Diana sa stretla s obeťami nášľapných mín nielen v Angole, ale i v Bosne, rečnila proti „tomuto moru spôsobovanému mínami“.
Tri mesiace po tragickej smrti princeznej Diany, v decembri 1997, bol Ottawský dohovor – oficiálne Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení, známy v skratke ako Zmluva o zákaze mín (Mine Ban Treaty) – podpísaný. Podľa Humanity & Inclusion od roku 1997 až po rok 2020 počet úmrtí a poranení nášľapnými mínami výrazne poklesol. No v roku 2020 pandémia odstraňovanie mín pozastavila a nárast explózií predstavoval 20 % oproti roku predchádzajúcemu. Vojna na Ukrajine znamenala nový a prudký nárast obetí nášľapných mín, keď ich Rusko, ktoré nie je zmluvnou stranou dohovoru, začalo masívnejšie používať.
Škodlivý Ottawský dohovor?
Ottawský dohovor do marca 2025 ratifikovalo, respektíve k nemu pristúpilo, 166 štátov. No najväčšie štáty USA, Čína a Rusko k dohovoru nikdy nepristúpili. Tvrdí sa, že iba preto, lebo na predaji nášľapných mín sa dobre zarába.
Po začiatku ruskej invázie prestala dohovor rešpektovať aj Ukrajina. Napokon koncom júna t.¤r. ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét, podľa ktorého od dohovoru, ktorý Ukrajina ratifikovala až v roku 2005, formálne odstupuje. Bola to reakcia na to, že podľa Human Rights Watch už v roku 2022 Rusko po prvýkrát použilo nášľapné míny vo východnej časti Charkovskej oblasti. Podľa niektorých zdrojov ich nasadilo i počas ukrajinskej letnej ofenzívy v roku 2023. „Nemôžeme zostať nečinní v prostredí, kde nepriateľ nemá žiadne obmedzenia,“ zdôvodňuje tajomník ukrajinského parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo.
Ukrajine ťažko možno vyčítať, že sa uchyľuje k odvete pri obrane svojho územia. Lenže rozhodnutie severných členov NATO hraničiacich s Ruskom odstúpiť od jednej z najhumánnejších medzinárodných zmlúv je diskutabilné. Napriek tomu, že ho zdôvodňujú vojenskou hrozbou zo strany Ruska. Fínsko, ktoré má s Ruskom hranicu dlhú viac ako 1 300 km, už notifikovalo OSN, že od Zmluvy o zákaze mín odstupuje. Litva a Fínsko sa dokonca rozhodli začať s vlastnou produkciou protipechotných mín s cieľom nielen zásobovať Ukrajinu, ale i seba.
Je otázne, či si tieto štáty, ktoré zrejme hodlajú inštalovať nášľapné míny na svojich hraniciach s Ruskom (prečo nie aj s Bieloruskom?), uvedomujú budúce riziká. Žiaľ, aj pre Fínsko, Poľsko, Litvu, Lotyšsko a Estónsko, t.¤j. nielen Ukrajinu, ak raz vojna skončí, zostanú nášľapné míny nebezpečenstvom, ktoré potrvá roky po jej skončení, pre ich vlastné obyvateľstvo.
Iniciátor projektu Zlomenej stoličky Paul Vermeulen založil medzinárodnú organizáciu s názvom Handicap International. V roku 1997 táto organizácia získala Nobelovu cenu za mier ako zakladateľka Medzinárodnej kampane za zákaz nášľapných mín. Podľa jej správy Landmine Monitor 2024 v priebehu roka narástol počet obetí nášľapných mín o 22 %, 84 % obetí boli civilisti a až 50 % z toho boli deti. To je cena ignorovania „škodlivého“ Ottawského dohovoru. A zopakujme, že to vôbec nie je jednorazová cena…
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
