Jedným z bodov vášnivých diskusií je spor o to, či má priestor okolo nového SND zostať nedotknutý. Pokiaľ ide o novú budovu SND, napriek dobovým obmedzeniam, ktoré panovali v komunistickom režime, architekti Peter Bauer, Martin Kusý a Pavol Paňák urobili výbornú prácu a vytvorili projekt, na ktorý môžu byť hrdí. Budova pôsobí esteticky a nepripomína megalomanské stavby socializmu. Celkové riešenie priestoru pred divadlom však zodpovedá dobe vzniku; dnes sa už na verejné priestranstvá pozeráme inak a obrovské vydláždené plochy dnes už málokoho uchvátia.
Nesúhlasím s argumentom, že ide o unikátnu pešiu zónu a električka by predstavovala zásah do urbanistickej a umeleckej hodnoty priestoru pre bezpečný a slobodný pohyb. Ľudia sa v holom, pustom priestore nezdržiavajú a vyhľadávajú skôr miesta na nábreží či okolo fontány, ktoré pôsobia osviežujúcejšie a príjemnejšie. Električková trať by teda zásadným spôsobom nenarušila návštevníkom oblasti súčasný priestor.
Nedotknuteľný priestor?
Otázne je, či sa máme na tieto priestory pozerať ako na nedotknuteľné a zachovať ich v takom stave, v akom boli vytvorené, na večné časy ako akýsi muzeálny exponát in situ, alebo ako na normálny verejný priestor, ktorý sa môže meniť podľa toho, ako sa mení život v okolí. Naše združenie je za druhú možnosť.
Autorka označuje za architektonický faul argumentovanie električkovými traťami pri budovách divadiel vo Viedni či v Miláne, pretože vznikli v dobe iných architektonických názorov. Tieto príklady však zástancovia električky používajú najmä na podporu tvrdenia, že je možné prevádzkovať električkovú dopravu pri divadle bez toho, že by divadlo bolo rušené hlukom či vibráciami. Priestor pred SND je tenko prekrytým podzemím, kde sa nachádza parkovisko a technické zázemie divadla. Toto prekrytie nie je dimenzované na to, aby po ňom jazdila električka. Dutý priestor skutočne vyvoláva obavy.
Lenže napríklad Národné divadlo v Prahe stojí na rohu zovretom dvomi traťami (hoci napríklad exminister Ján Budaj tvrdil, že „Česi by pri Zlatej kapličke toto nikdy nedovolili“), pričom frekvencia električiek je na nich dokopy približne triapolkrát vyššia, než predpokladaná frekvencia spojov pred SND. A divadlo rušené nie je, napriek tomu, že popod trať na nábreží vedie široký tunel, ktorý mal byť dokonca používaný na dovoz kulís po Vltave.
Pokiaľ sa v danej oblasti pohybuje veľké množstvo ľudí, územie musí byť obslúžené kapacitne primeraným druhom verejnej dopravy.
Ministerstvo kultúry si dalo vypracovať štúdiu, ktorú spomína pani Valovičová. V rámci štúdie boli vykonané merania na jednom moste v Petržalke a na základe toho štúdia skonštatovala, že električka popred divadlo by predstavenia rušila. A tu je zasa zásadný argumentačný faul odporcov električky – závery štúdie, ktorá posudzovala jeden konkrétny typ konštrukcie (ktorý nikto nenavrhoval na Pribinovej použiť), zovšeobecňujú a tvrdia, že električková trať popred divadlo sa nijako nedá postaviť bez toho, aby predstavenia rušila. To, že mesto túto štúdiu ignorovalo, je preto polopravda – mesto ju, celkom oprávnene, nebralo ako vylučujúce stanovisko a preverovalo technické možnosti, ako by sa trať postaviť dala.
Už v roku 2021 skupina deviatich expertov, z toho piatich zahraničných, konštatovala, že „električková trať pred divadlom sa dá stavať a prevádzkovať bez výrazného vplyvu na divadlo, v prípade, že budú prijaté primerané opatrenia“, pričom uvádza aj zoznam odporúčaných opatrení. Pred niekoľkými mesiacmi mesto (konečne) predstavilo odbornú štúdiu, ktorá skonštatovala, že riziko rušenia hrozí iba v jednej sále, pričom takisto definovala spôsoby, ako toto riziko eliminovať. Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie, ktorá bola verejne prerokovaná 15. mája 2025, trať odsúhlasila.
Alternatívy nie sú lepšie
Súhlasiť treba s konštatovaním, že sa mesto dostatočne nezaoberalo alternatívnymi trasami. Niektoré vylúčilo na základe niektorých dosť pochybných argumentov. Napríklad, že na Dostojevského rade chce zriadiť pruhy pre autobusy a tie sa s električkou vylučujú. To je zavádzanie, lebo napríklad na Radlinského vedie buspruh po električkovej trati. A rovnako tak tvrdenie, že by trasa električky po Landererovej kolidovala v križovatke s Košickou s viacerými smermi cestnej dopravy, na rozdiel od trasy popred SND. Pretože ak by bola trať vedená po severnom okraji ulice, počet križovaných vetiev by bol rovnaký. Aj priestoru na Landererovej bolo, aspoň spočiatku, dosť.
Vedenie trate popred SND je však z dopravného hľadiska najvýhodnejšie. Ponúkne najlepšie rozšírenie obsluhy územia, keďže prechádza miestami, kde je najväčšia koncentrácia potenciálnych cestujúcich. V celej dĺžke pridá ďalší koridor hromadnej dopravy (popri trolejbusoch a autobusoch na Mlynských nivách a autobusoch na Landererovej) a najmenej obmedzí cestnú dopravu. Je jedno, ktorý developer rozvíja dané územie. Pokiaľ sa v danej oblasti pohybuje veľké množstvo ľudí, územie musí byť obslúžené kapacitne primeraným druhom verejnej dopravy. Je však nevyhnuté zabezpečiť, aby električková trať nerušila SND, čo od začiatku žiadame aj my.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
