Problémom Ruska totiž nie je Putin – sú ním Rusi. Uveriť predstave, že Rusi sú rovnakí Európania ako Poliaci, Česi či Slováci, je lákavé. Majú svetlú pokožku, európske črty tváre, formálne sa hlásia ku kresťanstvu, väčšina ich žije na západ od Uralu, hovoria slovanským jazykom a mnohí sa sami považujú za Európanov. Keď debatujete so vzdelaným Rusom niekde v západnej Európe, ľahko uveríte, že hovoríte s Európanom.
Najvýznamnejšie osobnosti ľudstva podľa Rusov
Pod európskou kožou sa však v hlavách veľkej väčšiny Rusov ukrýva svet, ktorý má pramálo spoločné s európskou a svetovou kultúrou a dejinami. Dokonale o tom hovoria prieskumy dnes už zakázaného sociologického centra Levada. To sa od roku 1994 do roku 2021 v prieskumoch verejnej mienky opakovane pýtalo, koho Rusi považujú za 20 „najvýznamnejších osobností všetkých čias a národov“. Výsledky sú nekompromisné.
Z 20 najvýznamnejších osobností dejín ľudstva bolo v roku 1994 podľa Rusov rovných 17 postáv ruských dejín, so Stalinom, Leninom, Putinom a Brežnevom v top 10. Medzi najväčšími osobnosťami všetkých čias a národov boli „až“ traja cudzinci – Napoleon, Hitler a Einstein. Jedenásť z tejto dvadsiatky hralo rolu v dobyvateľských vojnách Ruska. Nejde o izolovanú anomáliu: sedem reprezentatívnych prieskumov prinieslo v priebehu 30 rokov v podstate rovnaké výsledky. Možno ich zhrnúť ako „Od Stalina a Lenina po Stalina a Lenina“. V roku 2021, keď bol urobený posledný prieskum, bol poradovník na čele takýto: Stalin 39 %, Lenin 30 %, Puškin 23 %, Peter I. 19 %, Putin 15 %, Gagarin 13 %, Žukov 12 % a Brežneva medzi najväčšie osobnosti všetkých čias a národov zaradilo 10 % Rusov.
Jediná šanca, ako svet môže predísť recidíve ďalšej agresívnej tyranie v Rusku po smrti Putina, je, že pochopí, že problémom Ruska nie je Putin, ale Rusi.
Medzi najväčšie osobnosti svetových dejín sa v hlavách Rusov nedostali ani Aristoteles, Platón či Sokrates, ani Kristus, Mohamed, Budha či Konfucius, ani Alexander Veľký, Cézar či Karol Veľký, ani Leonardo da Vinci, Michelangelo či Botticelli, ani Newton, Darwin či Freud, ani Kopernik, Galileo či Keppler, ani Hus, Luter či Kalvín, ani Bach, Mozart či Beethoven, ani Kolumbus, di Gama či Diaz, ani Shakespeare, ani Voltaire, ani Gándhí, ani … dosaďte si sami ďalších velikánov dejín.
„Ruská duša“ nie je vytrhnutá len z civilizačného okruhu Európy a sveta – je vytrhnutá aj z času. Najstaršia z „najväčších osobností všetkých čias a národov“ je podľa Rusov cár Peter Veľký, ktorý žil na prelome 17. a 18. storočia. Verne to odráža fakt, že až do 19. storočia Rusko nesplodilo ani jednu-jedinú osobnosť svetového formátu. Ani jednu.
Kotrmelce ruskej duše za 100 rokov
Sociologický pohľad do hláv ruských más nie je len kuriozitou. Je to vážny výsledok mnoho generácií trvajúcej izolácie ruských más od svetovej civilizácie a nepretržitého systematického vymývania mozgov. Je to diagnóza, ktorá dáva aj prognózu budúcnosti Ruska. Národu takému vytrhnutému zo svetových dejín bolo po roku 1917 ľahké vsugerovať, že je avantgardou svetového pokroku. Národ, ktorý sa dovtedy hlboko klaňal cárom a bojarom, ich bez zaváhania vyvražďoval aj s rodinami. V roku 1939 Rusov propaganda bleskovo presvedčila o vrúcnom priateľstve s Hitlerom, o rok a pol neskôr o tom, že Hitler bol vždy arcinepriateľ.
V roku 1968 masy Rusov, vrátane akademicky vzdelaných, ochotne uverili, že Československo na pásoch tankov zachránili pred americkou inváziou. Národ, ktorý sa desiatky rokov vehementne hlásil k ateizmu, sa začiatkom 90. rokov v priebehu pár týždňov zmenil na „hlboko veriacich“ a začal sa klaňať popom. Masovú ľudovú poverčivosť začala Moskva svetu predávať ako hlbokú kresťanskú vieru. Nedávno sa v hlavách Rusov dovtedy „bratský ukrajinský národ“ premenil na „ukrofašistov“, ktorých treba bombardovať a vyvraždiť.
Putin je len čerstvý plod „ruskej duše“, taký, ako boli pred ním Lenin a Stalin. Rusi sú šovinistická pôda, z ktorej znovu a znovu vyklíčia a vyrastú noví tyrani. Z národa, ktorý verí, že veľké dejiny ľudstva sa začali v 18. storočí a ich jedinými protagonistami boli ruskí dobyvatelia plus Hitler a Napoleon, nemôže vzísť nič iné než vojny.
Je úplne naivné myslieť si, že sa to zmení smrťou Putina. Skôr či neskôr po nej Rusi vygenerujú do svojho čela nového tyrana. Vybudovať demokraciu nedokážu. Aj v malých štátoch, ako je Slovensko a ďalšie štáty strednej Európy, je to ťažký a dlhý proces. Demokracia napríklad okrem mnohých iných vecí vyžaduje napríklad politické strany a slobodné masmédiá. Oboje vyžaduje veľké finančné zdroje.
V rozľahlej a ľudnatej krajine ako Rusko je nemožné vytvoriť a udržať celoštátne politické strany a masmédiá bez obrovských peňazí. Kto ich má? Jedine oligarchovia – a tí všetci majú svoje korene v kádroch KGB, vyškolených v boji proti demokraciám a Západu. Jediná šanca, ako svet môže predísť recidíve ďalšej agresívnej tyranie v Rusku po smrti Putina, je, že pochopí, že problémom Ruska nie je Putin, ale Rusi.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
