Na domácej pôde sa po sto rokoch od skončenia otroctva stále viedol boj za občianske práva Afroameričanov. Najnovšie Najvyšší súd USA agresívne obmedzil pokusy o nápravu dôsledkov dlhej histórie rasovej diskriminácie. Ale ak USA zlyhávali v tom, čo hlásali, teraz nerobia ani to. Postarali sa o to prezident Donald Trump a Republikánska strana.
Pohŕdanie právnym štátom
V prvom funkčnom období Trumpovo pohŕdanie právnym štátom vyvrcholilo v pokuse zvrátiť najdôležitejšiu zásadu demokracie – pokojný prechod moci. Tvrdil, a stále na tom trvá, že voľby v roku 2020 vyhral. Hoci Joe Biden vtedy získal približne o sedem miliónov hlasov viac a desiatky súdov rozhodli, že sa nestali žiadne významné volebné nepresnosti.
Kto pozná Trumpa, nemusel byť prekvapený. Veľkým prekvapením bolo, že približne 70 % prívržencov republikánov verí, že voľby boli zmanipulované. Mnohí Američania vrátane väčšiny jednej z dvoch hlavných strán sa pustili do kopy sena obludných konšpiračných teórií a dezinformácií. Pre mnohých Trumpových stúpencov sú demokracia a právny štát menej dôležité ako zachovanie severoamerického spôsobu života, čo v praxi znamená zabezpečenie nadvlády bielych mužov na úkor všetkých ostatných.
Pod Lulovým vedením sa Brazília rozhodla potvrdiť svoj záväzok k právnemu štátu a demokracii. Treba dúfať, že zoči-voči šikanovaniu USA aj ostatní prejavia podobnú odvahu.
V dobrom aj zlom USA dlho poskytovali vzor, ktorý ostatní mohli nasledovať. Žiaľ, na celom svete existujú demagógovia viac než ochotní prispôsobiť si Trumpov vzorec pošliapavania demokratických inštitúcií a zavrhovania hodnôt, ktoré sú ich základom.
Výrazným príkladom je bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro. Ten zašiel tak ďaleko, že sa pokúsil napodobniť útok na Kapitol zo 6. januára 2021 v záujme zabrániť Bidenovmu zvoleniu. Bolsonarov pokus o štátny prevrat 8. januára 2023 v Brazílii bol väčší ako útok na Kapitol v USA, ale brazílske inštitúcie odolali: teraz žiadajú, aby bol za to Bolsonaro braný na zodpovednosť.
Figové listy sa minuli
USA sa však od januárového návratu Trumpa do Bieleho domu uberajú opačným smerom. Trump dal opäť jasne najavo, že miluje clá a neznáša právny štát. Dokonca porušil obchodnú dohodu, ktorú počas svojho prvého funkčného obdobia uzavrel s Mexikom a Kanadou. Najnovšie – ignorujúc ústavu, ktorá dáva Kongresu výhradnú právomoc ukladať dane (a clá sú len osobitnou daňou na dovoz tovaru a služieb) – pohrozil, že ak Brazília nezastaví stíhanie Bolsonara, uvalí na ňu 50 % clo.
Trump jasne porušil princípy právneho štátu a teraz trvá na tom, aby Brazília, ktorá pri stíhaní Bolsonara dodržiava všetky prísne zásady spravodlivého procesu, urobila to isté. Kongres nikdy nezaviedol clá ako nástroj na prinútenie krajín, aby poslúchli politický diktát prezidenta, a Trump sa nemohol odvolávať na žiadny zákon, ktorý by mu na protiústavné konanie poskytol čo len figový list.
Konanie Brazílie je v príkrom rozpore s vývojom v USA. Súdny proces v USA najskôr postupoval pomaly, ale rozvážne. Zmyslom bolo dosiahnuť, aby sa pred spravodlivosť dostali tí, ktorí sa zúčastnili na útoku 6. januára. Trump však hneď po druhej inaugurácii využil prezidentskú právomoc udeľovať milosti a odpustil všetkým, ktorí boli riadne odsúdení – dokonca aj najväčším násilníkom. Spoluúčasť na útoku, pri ktorom zahynulo päť ľudí a viac ako sto policajtov bolo zranených, nebola zločinom.
Brazílsky vzor pre nás všetkých
Podobne ako Čína aj Brazília sa odmietla podriadiť severoamerickému zastrašovaniu. Prezident Luiz Inácio Lula da Silva označil Trumpovu hrozbu za „neprijateľné vydieranie" a dodal: „Tomuto prezidentovi nebude rozkazovať žiadny cudzinec."
Lula bráni suverenitu svojej krajiny nielen v oblasti obchodu, ale aj pri regulácii technologických platforiem kontrolovaných USA. Americkí technologickí oligarchovia využívajú svoje peniaze a vplyv po celom svete a pokúšajú sa prinútiť krajiny, aby im pri uskutočňovaní stratégií maximalizácie zisku dali voľnú ruku. To nevyhnutne spôsobuje obrovské škody. Aj preto, že slúžia ako kanál ďalších a ďalších dezinformácií.
Podobne ako v nedávnych voľbách v Kanade a Austrálii aj Lula zásluhou „zrážky s Trumpom" získal ešte väčšiu národnú podporu. Brazílčania sa odvrátili od severoamerickej administratívy a zomkli sa okolo prezidenta. To však nebola motivácia Lulovho postoja. Bolo ňou úprimné presvedčenie o práve Brazílie uskutočňovať svoju vlastnú politiku bez zahraničného zasahovania.
Pod Lulovým vedením sa Brazília rozhodla potvrdiť svoj záväzok k právnemu štátu a demokracii. A zdá sa, že USA sa vlastnej ústavy zriekajú. Treba dúfať, že zoči-voči šikanovaniu zo strany najmocnejšej krajiny sveta aj ostatní lídri veľkých a malých krajín prejavia podobnú odvahu. Trump možno nenapraviteľne podkopal demokraciu a právny štát v USA. Nesmieme mu dovoliť, aby tak urobil aj inde.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org
