Mestá ani inštitúcie nemusia meniť jazyk na rodovo inkluzívny, aby reflektovali súčasné problémy spoločnosti. Popredná profesorka sociolingvistiky Vera Ghenová, ktorá je sama feministka, hovorí, že slová nemenia realitu a neexistuje žiadna úžasná čarovná palička, ktorá by vyriešila problém netolerancie tak, že niekomu povieme, ako má rozprávať.
Ak naozajstní odborníci tvrdia, že problémy, ktoré opisujú, nevznikajú v jazyku, ale mimo neho, a samotný jazyk neponúka riešenia na ich problém, mali by použiť také nástroje, ktoré sú efektívne a ktoré tie témy posúvajú vpred. Mesto má k dispozícii veľa nástrojov, ktoré z nich v skutočnosti využíva? Napríklad poskytuje priestor umelcom? Vo verejnom priestore môžu totiž vzniknúť sochy venované ženským hrdinkám, ktorých je žalostné málo.
Názvy ulíc a námestí
Má mesto zmapované ulice, ktoré sú pomenované po ženských osobnostiach? Poznáme počet sôch, ktoré sú venované ženským osobnostiam či osobnostiam z menšín? Archív mesta i Múzeum mesta Bratislavy sa venujú téme osobností ženských dejín. Mesto by sa predsa mohlo inšpirovať ich prácou a namiesto sociálnych experimentov s jazykom, ktorý ani nie je spisovný, sa oprieť o už existujúce hodnoty.
Na archíve webu hlavného mesta som sa dostala k zoznamu názvov ulíc a námestí v Bratislave, ktorý bol posledný raz aktualizovaný roku 2015. Medzi názvami ulíc sú zastúpené desiatky Jánov či Andrejov, medzi ženami evidujeme po jednej Alžbete či Kataríne. V tomto zozname, je evidovaných 1 817 ulíc. Mužov je zastúpených cca 500 (čísla sú aproximatívne, keďže z niektorých názvov ulíc nie je jednoznačné známe meno osobnosti, podľa ktorej bola ulica pomenovaná). Po ženských osobnostiach je pomenovaných 17 ulíc. Ženy teda tvoria cca 3,3 % zo všetkých zastúpených osobností. Po ženskej osobnosti nie je pomenované ani jedno námestie.
Za šesť rokov činnosti Matúša Valla, ktorý sa otvorene hlási k presadzovaniu inklúzie v hlavnom meste, existuje zatiaľ len deklaratívny záujem o túto oblasť.
Na to, že nám chýbajú osobnosti ženských dejín, sa nemôžeme vyhovárať. Pri príležitosti MDŽ aktivista Ivor Švihran zverejnil zoznam osobností, po ktorých nie sú pomenované ulice v Bratislave. Ten zoznam určite nie je definitívny a je zastúpený mnohými významnými ženami od súčasných dejín po tie dávnejšie.
Sochy vo verejnom priestore
Spravila som si tiež prieskum na stránke občianskeho združenia Resculpture.sk, Asociácia sochárov, ktorá eviduje zoznam sochárskych diel v Bratislave, o zastúpení ženských osobností vo verejnom priestore. Tým nemyslím ženské figúry, cez ktoré umelec znázorňuje umelecký odkaz, ale myslím tým reálne osobnosti našich alebo svetových dejín.
Vo všetkých mestských častiach sa nachádzajú rôzne alegorické sochy, aj socha bosorky, ktoré reprezentujú myšlienky, hodnoty či umelecký odkaz. Čo sa týka sôch venovaných ženským osobnostiam, tie sú až v bolestnom nepomere s mužskými náprotivkami. Panovníčka Mária Terézia či sv. Alžbeta Uhorská nemajú svoje významné spolupútničky reprezentované vo verejnom priestore, čo poskytuje výrazný priestor na zlepšenie. Spisovateľky, umelkyne, vedkyne či dejateľky ako Mária Bellová, Margita Šlachtová, Žofia Bosniaková, Hana Gregorová, Margita Figuli a mnohé iné jednoducho chýbajú.
V Bratislave je vo verejnom priestore zastúpených 116 mužských osobností, ženy sú štyri. Je to znova asi len 3,3 % žien z celkového počtu 119 venovaných reálnym osobnostiam (pamätnú tabuľu venovanú Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej som prirátala do oboch skupín). Sochy či maľby sú trvalou formou umeleckého vyjadrenia, ktorá prekonáva čas. Sochy vyvolávajú silné emocionálne reakcie a umožňujú jednotlivcom spojiť sa s umením na hlbokej úrovni. Verejný priestor pozýva všetkých bez ohľadu na vek, pôvod alebo ekonomické postavenie, aby sa zapojili do umenia a posolstiev, ktoré sprostredkúva, čím podporuje inkluzívnosť a jednotu. Verejné umenie má jedinečnú schopnosť reflektovať históriu, kultúru a hodnoty a vytvárať tak spoločný pocit identity.
Za šesť rokov činnosti Matúša Valla, ktorý sa otvorene hlási k presadzovaniu inklúzie v hlavnom meste, existuje zatiaľ len deklaratívny záujem o túto oblasť. Výsledky, čo do používania reálnych nástrojov, nie sú takmer žiadne alebo len na papieri. Uvidíme, čo prinesú nadchádzajúce dva roky jeho mandátu. Tak ako cez slová môžeme dať hlas a viditeľnosť tým, že o nich jednoducho rozprávame a tvoríme príbehy, môžeme využiť i potenciál talentu a bohatého kultúrneho dedičstva, ktoré je uložené v depozitároch a archívoch. A to bez ideologizácie jazyka, smiešneho marketingu a pochabých skratiek.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
