V zdravotnom sektore sú dominantné súkromné záujmy dobre čitateľné: skupina Penta a skupina Agel. Ak mal tender dopadnúť v prospech Agelu a v prospech na ňu prepojenej firmy, neprekvapuje, že hlavný konkurent Agelu v záchrankovom tendri, Penta Hospitals, sa rozhodol z výberového konania odstúpiť a ako dôvod uviesť netransparentnosť výberového konania.
Identifikovať súkromné záujmy v iných sektoroch môže byť zložitejšie. Platí však, že čím je sektor koncentrovanejší, tým je počet dominantných súkromných hráčov menší. V teplárenstve na lokálnej úrovni je spravidla len jeden, respektíve iba zopár hráčov, ale i v takom sektore, akým je energetika, je počet hráčov značne obmedzený. O to jednoduchšie môžu využívať svoju silu na prijímanie rozhodnutí vo svoj prospech – v neprospech iných súkromných záujmov či záujmov verejných. Zdá sa, že dianie okolo tendra vôbec nesúvisí s treťou konsolidáciou vlády Roberta Fica? Naopak.
Na poslednú chvíľu ako vlani
Ak v roku 2024 neskoré rokovania o konsolidačnom balíčku a následne o štátnom rozpočte čiastočne ospravedlňoval atentát na predsedu vlády Roberta Fica, tentokrát, akokoľvek sa snažím, ospravedlnenie nenachádzam. Možno sa čakalo na vyvrcholenie kauzy záchrankového tendra a až potom sa rozhodlo sadnúť si k rokovaniu o konsolidácii. Je to špekulácia, hoci je isté, že pozíciu Hlasu v rokovaniach kauza „tender“ oslabila.
Inou možnosťou je, že slovenská vláda zámerne predkladá návrh už tretieho konsolidačného balíčka na poslednú chvíľu preto, aby skrátila „otravné“ diskusie o ňom na minimum. Je to znovu dohad. No novovzniknutá nemecká vláda Friedricha Merza sformulovala svoje základné priority a spôsob ich financovania na nasledujúci fiškálny rok už pred dovolenkovou prestávkou. A postupovali tak i Francúzi či viaceré iné vlády EÚ. Sociálni partneri – Konfederácia odborových zväzov (KOZ) a reprezentanti zamestnávateľov – sa opakovane dožadovali, aby im vláda urýchlene predložila návrh konsolidácie na rok 2026. Bezvýsledne.
Výdavky štátu na infraštruktúru či na zdravotníctvo treba časovo rozložiť, aby ich v budúcnosti nebolo treba násilne zastaviť ako po ére mečiarizmu.
Opäť hrozí, že konsolidačný balíček sa bude obracať tak či onak, no nesformulujú sa priority a dlhodobejšie ciele, ktoré sú kľúčové nielen z hľadiska udržateľnej konsolidácie, no najmä z hľadiska budúceho smerovania štátu.
Konsolidácia bez investícií do rastu sa nemôže podariť: bez rastu bude treba stále viac a viac konsolidovať. V tom má Robert Fico pravdu. Dramaticky sa však mýli, ak sa nazdáva, že má ísť výlučne o investície štátu a že môže ísť o akékoľvek investície štátu. Že netreba mať pod prísnou kontrolou okrem masy štátnych investícií aj ich časové rozloženie, spôsob financovania (z rozpočtu, prípadne z finančných aktív štátu – ako napríklad zvýšenie základného imania Eximbanky vlani), návratnosť investícií a okrem priamych i nepriame dôsledky na dlh štátu.
Ak si štát či štátna firma zoberie úver (štát napríklad od EIB na financovanie obchvatu dvoch miest alebo firma Verejné prístavy od ČSOB vo výške 165 miliónov eur za úrok do výšky 4.9 %), rastie tým dlh štátu bez rastu deficitu iba v danom roku. Výdavky štátu na infraštruktúru, na riešenie investičného dlhu v zdravotníctve a pod. treba časovo rozložiť, aby ich v budúcnosti nebolo treba násilne zastaviť ako po ére mečiarizmu.
Rast bez súkromných investícií
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a KOZ pred niekoľkými týždňami predložili vláde svoje predstavy o konsolidácii na rok 2026. RÚZ hrá so starou kartou: rázne navrhuje, kde ubrať. Inšpirácia Muskovým úradom pre efektívnu vládu RÚZ zrejme vedie k tomu, že prepustením úradníkov sa dajú usporiť dve miliardy eur. Neponúka však to, čo by v prvom rade mala: Ako chcú zamestnávatelia investovať do rastu, aby jeho zvýšením zmiernili konsolidačné tlaky? Podrobujú kritike vládu za transakčnú daň a zvýšenie dane z príjmov, ale ako chcú dosiahnuť, aby sme sa napríklad v Európskom inovačnom rebríčku zdvihli o pár priečok vyššie?
KOZ vo svojich návrhoch okrem iného prízvukuje tzv. vertikálnu daňovú spravodlivosť. Jej príkladom je progresívna daň. SNS a Hlas navrhujú, aby banky, ktoré dosiahli v prvom polroku niekoľko stomiliónový zisk, zaplatili osobitnú daň. Nemal by Hlas presadzovať rovnaký prístup aj pri dani z príjmov fyzických osôb? Uspokojil sa s kvázi-progresívnou daňou.
Premiér Fico avizuje, že 90 % domácností nebude musieť v budúcom roku doplácať na energie. Chce ich dotovať z európskych zdrojov: na úkor investícií, ktoré by mali trvalo znižovať výdavky domácností na energie a zmierňovať sociálne rozdiely (napríklad cez projekty Obnov svoj dom, Zelenú domácnostiam a pod.). To nie je ani sociálnodemokratické riešenie, ani prorastové riešenie, ani, čo asi najmenej trápi, riešenie pomáhajúce klíme.
Naopak: vláda ignoruje (?) ceny energií pre podnikateľský sektor. Koľko kľúčových podnikov ešte musí padnúť alebo byť ohrozených (Železiarne Podbrezová, Duslo Šaľa atď.), aby dominantní hráči v energetike mohli hromadiť zisky? A ako im v tom pomáha ÚRSO? O tom inokedy.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
