Energetická nezávislosť

Keď prezident Barack Obama pred takmer štyrmi rokmi prichádzal do Bieleho domu, sľuboval energetickú sebestačnosť. Následne šli miliardy dolárov vo forme dotácií na rôzne projekty obnoviteľných zdrojov, pričom viaceré z nich skrachovali.

29.11.2012 22:00
debata (1)

Energetická revolúcia však prišla potichu a z úplne iného smeru – z prostredia firiem, ktoré investovali do výskumu technológií umožňujúcich ťažbu uhľovodíkov z bridlíc.

Washington tak dnes má energetickú nezávislosť na dosah. Bloomberg Businessweek nedávno zverejnil odhad, podľa ktorého si USA v roku 2012 dokážu vlastnými zdrojmi pokryť až 83 percent z celkovej spotreby primárnych energetických surovín. Na porovnanie, v roku 2008 to bolo 73,9 percenta. Pod pozitívny trend sa podpísali najmä nové technológie ťažby uhľovodíkov z bridlíc. V období 2008 až 2012 stúpla denná produkcia ropy v USA o 1,5 milóna barelov, zatiaľ čo denný dovoz klesol o zhruba milión barelov. Medzi rokmi 2009 až 2012 stúpla produkcia zemného plynu o 18 percent.

Technológie horizontálneho vŕtania a hydraulického štiepenia dosiahli mieru vyspelosti, ktorá umožňuje ich plošné využitie na komerčnú produkciu obrovských objemov lacného plynu. Na porovnanie, jednotková cena plynu na americkom Henry Hub je priemerne 7-násobne nižšia než spotová cena na obchodnom hube v rakúskom Baumgartene.

Bridlicový plyn pre svoju cenu zohráva kľúčovú úlohu pri zotavovaní americkej ekonomiky. Tým, že je cenovo konkurencieschopný voči uhliu, je motivátorom postupnej modernizácie energetického sektora. Súčasne treba zdôrazniť, že nízku cenu si dokáže zachovať v prvom rade preto, že sa z USA zatiaľ nevyváža. Aktuálne je v hre niekoľko exportných projektov z USA i z Európy.

Zelenú vývozu skvapalneného plynu LNG môže dať opätovne zvolený prezident Obama. Preprava zemného plynu je totiž regulovaná činnosť, ktorú licencuje federálny regulátor FERC. V takom prípade by prvé objemy mohli smerovať mimo severoamerického trhu už v roku 2017. Analytici sa zhodujú, že USA by sa okolo roku 2020 mohli stať najväčším vývozcom LNG na svete; predbehli by i Katar s aktuálnou dennou produkciou 77 milónov ton.

V tejto diskusii treba vyzdvihnúť úsilie firiem investovať do výskumu ťažobných technológií, bez ktorých by bol zemný plyn naďalej uzamknutý v bridliciach. Predchádzajúci prezident George W. Bush výrazne sprísnil palivové štandardy v doprave, ktoré Obama začal uvádzať do praxe. Približovanie sa USA k energetickej nezávislosti je preto procesom, ktorý je výsledkom legislatívneho, výskumného a obchodného úsilia viacerých aktérov.

Aj druhá Obamova administratíva bude mať na stole témy, rozhodnutia v ktorých budú z hľadiska posilnenia nezávislosti kľúčové. Pôjde napríklad o emisné štandardy uhoľných elektrární alebo o potrebu skoncovať s dotáciami 40 miliárd dolárov ročne pre ropný priemysel.

Energetická nezávislosť je v agendách prezidentov USA už od Richarda Nixona. Obama má však najbližšie k jej realizácii. Či sa mu to podarí, bude závisieť najmä od exportu LNG. Súčasný prezident sa bude musieť triezvejšie rozhodovať aj pri podpore obnoviteľných zdrojov, aby v budúcnosti nedošlo k ďalšej „Solyndrovej afére“ (výrobca fotovoltických panelov skrachoval pár dní po priznaní štátnych garancií). Oproti tomu nové ťažobné technológie prišli na trh vďaka rozumným investíciám do výskumu a bez neprimeraného angažovania sa štátu a prezidenta. Mohli by byť v istom zmysle inšpiráciou.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba