Toto presvedčenie nebolo vzdialené realite. Po štyroch desaťročiach tvrdého neoliberálneho experimentu sa bulharská ekonomika nachádza v rozklade a štátne inštitúcie sú hlboko skorumpované a poprepájané klientelistickými sieťami. Ale napriek všetkým argumentom proti zavedeniu eura počnúc prvým januárom 2026 Bulhari začnú používať euro ako oficiálnu menu.
Odpor proti transformácii
Zlom nastal v lete 2023, keď nacionalistická opozičná strana Obrodenie (po bulharsky Văzraždane) začala zbierať podpisy za celoštátne referendum o prijatí eura. Iniciatíva trvala od 6. júla do 10. októbra a skončila sa veľkým úspechom: vyzbierala vyše 600-tisíc podpisov. Otázka zavedenia eura sa tak náhle stala centrálnou témou bulharskej politiky, a zároveň symbolom odporu proti transformácii vnucovanej
zvonka. Tento odpor vyjadroval nielen ekonomické obavy, ale aj rastúcu nespokojnosť s nedemokratickým spôsobom rozhodovania elít. Parlament však referendum odmietol zorganizovať, hoci aktivisti predložili vyše 600-tisíc podpisov, čo predstavuje číslo výrazne vyššie, ako je zákonom stanovený limit 400-tisíc podpisov. Vláda sa však odvolala na údajne neústavné znenie otázky, a to aj napriek tomu, že v nej nešlo o porušenie medzinárodných záväzkov Bulharska, ale len o ich odklad.
Otázka znela takto: „Súhlasíte s tým, aby sa euro stalo oficiálnou menou v Bulharsku najskôr po 1. januári 2043?“
Nesplnené kritériá prehliadneme
Nezávislí právnici a ústavní experti potvrdili, že otázka skutočne v súlade s právom je. Referendum však povolené nebolo a jeho odmietnutie viedlo k silným spoločenským reakciám. Tí, čo boli doteraz k prijatiu eura ľahostajní alebo mierne otvorení, sa začali čoraz častejšie pridávať k protestom proti nemu. Ani nie tak z ekonomických dôvodov ako z dôvodov bránenia demokratických princípov.
V Bulharsku sa spustil dosiaľ bezprecedentný občiansky pohyb, ktorý zákonite narazil na masívnu mediálnu protikampaň. Hlavné médiá, všetky vo vlastníctve oligarchov a zahraničných koncernov, označovali referendum za hrozivý „protištátny akt“, jeho podporovateľov za „proruských hlupákov“ a lídra Obrodenia Kostadina Kostadinova dokonca za „fašistu“. Opozičný diskurz však rýchlo silnel.
Do debaty sa zapojili ďalší politici, napr. bývalý minister športu Radostin Vasilev (strana Meč), ktorý zverejnil nahrávku zo stretnutia vládnej koalície. Na zázname bývalý premiér Kiril Petkov priznáva, že sa „dohodol s Ursulou“ (predsedníčkou EK) a že EÚ nesplnené kritériá zo strany Bulharska „prehliadne“.
Na zázname bývalý premiér Kiril Petkov priznáva, že sa „dohodol s Ursulou“ (predsedníčkou EK) a že EÚ nesplnené kritériá zo strany Bulharska „prehliadne“.
Záznam vyvolal verejné pohoršenie. Nešlo len o ekonomické ukazovatele, ale aj o nepriehľadné a pre verejnosť neprijateľné zákulisné dohody medzi domácou elitou a európskou byrokraciou. Téma prijatia eura sa tak stala symbolom porušovania suverenity.
Kampaň proti euru
V roku 2025 sa diskusia ešte vyostrila. Do verejného priestoru vstúpil svetovo uznávaný ekonóm profesor Steve Hanke, ktorý je v Bulharsku mimoriadne rešpektovaný. Bol to práve on, kto roku 1997 zaviedol tzv. currency board – menový režim, ktorý ukončil hyperinfláciu, nadviazal bulharský leva na nemeckú marku a neskôr na euro. Tento systém znemožňuje centrálnej banke tlačiť peniaze bez zlatých alebo devízových rezerv. Hanke označil plánované prijatie eura doslova za „monetárnu samovraždu“, ktorá povedie k strate fiškálnej disciplíny, rezerv a národnej kontroly nad politikou.
Po jeho vystúpení v relácii „120 minút“ v mainstreamovej televízii bTV, kde doslova zdemoloval europropagandu, odpor ešte prudšie vzrástol. Hanke povedal: „V Bulharsku nie je žiadna transparentnosť. Skorumpovaní politici menia zákony podľa potreby. Zmeníte svoju menu a zobudíte sa v pasci, z ktorej už neuniknete. Ak stratíte suverenitu, nikdy ju už nezískate späť.“
Kampaň proti euru sa stala masová. K Hankeho hlasu sa pridali odborníci ako ekonóm Grigor Sarijski či odborová ekonómka Vania Grigorova. Tá obvinila oligarchov, že cieľom nie je integrácia, ale ovládnutie menových rezerv – zhruba 70 až 80 miliárd leva, čo zodpovedá celoročnému rozpočtu. Upozornila, že tieto peniaze majú čiastočne odísť do Európskej centrálnej banky a to vyhovuje len záujmom európskych finančných kruhov. Varovala, že nútená výmena hotovosti v januári 2026 odhalí „čierne peniaze“, ukryté v domácnostiach, a že práve vtedy sa štát začne správať ako vydierač, nie ako ochranca.
Protesty sa v súčasnosti konajú v Sofii, ale aj vo Varne, v Plovdive, Burgase a desiatkach ďalších miest, dokonca i v zahraničí. Symbolom celej situácie sa stala otázka: Ak ani takáto silná a uvedomelá mobilizácia nestačí na zastavenie procesu, čo sa vlastne v demokratickom štáte ešte dá dosiahnuť?
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
