Azda najsilnejšou stránkou vedenia magistrátu pod taktovkou Matúša Valla je komunikácia. V Pláne Bratislava, ktorý bol nosným dokumentom kampane a tiež základom pre Plán rozvoja mesta 2022–2030, transparentnej komunikácii ako nástroju budovania vzťahu občana k mestu venujú veľa priestoru.
Transparentnosť – pre všetkých?
V kapitole Rozumne rastúce mesto, kde je slovo „transparentný“ použité až 18-krát, sa píše: „Otvorené mesto nemá čo skrývať a, naopak, nebojí sa priznať si chyby. Chyby sú prirodzeným produktom rozvoja dynamického mesta. Bratislava sa ale učí a zlepšuje.” Keď však bývalý starosta Petržalky Ján Hrčka na tlačovej besede odpovedal novinárom na všetky otázky o tom, ako na jeho úrade prišlo k podvodu so mzdami, a teda naplnil obsah slov o transparentnej komunikácii, primátor Vallo toto nazval mediálnym turné a marketingovým ťahom.
Pred niekoľkými týždňami som sa na základe zákona číslo 211 o slobodnom prístupe k informáciám opýtala Magistrátu Bratislavy, koľko stojí administrácia účtov na sociálnych sieťach. Na otázku: „Aká je priemerná mzda zamestnancov magistrátu, ktorí spravujú facebookový profil Matúš Vallo má rád Bratislavu, ako aj Bratislava – hlavné mesto SR, v tom Instagram, TikTok v roku 2022, 2023, 2024, k 31. júlu 2025?” odpovedali vetou: „Bude vydané rozhodnutie o nesprístupnení informácií.”
Okrem toho, že sa znova nepotvrdil obsah slov o transparentnej komunikácii, primátorov predchodca Ivo Nesrovnal i ostatní starostovia či primátori si svoj účet manažujú a hradia zo svojich vlastných zdrojov. Ako reaguje mesto na kritiku z radov občanov, od politických oponentov a ako odpovedá na otázky novinárov?
Reakcie na politických oponentov
Jeden z vyzývateľov primátora Valla, mestský a župný poslanec Martin Winkler, na svojej nedávnej tlačovej besede vyčítal mestu zlé hospodárenie. Namiesto toho, aby primátor vysvetlil, prečo je Winklerova kritika buď nepresná, alebo prehnaná, reagoval osobným útokom a prezentovanej kritike venoval pomerne málo priestoru.
Pri kritike aktivistov, ktorí pripomienkovali verejné prerokovania pri zámene pozemkov v lokalite Lido, tvrdil, že ide o konšpirácie a kritiku cyklotrasy na Vajanského zarámcoval ako volebnú antikampaň strany Smer. Je toto ten nový štandard lepšej politickej kultúry, že namiesto odpovedí na otázky sa spochybňuje integrita oponenta?
Pandémia COVID-19 a Ukrajina
Po novinárskych otázkach týkajúcich sa meškania projektu novej petržalskej električky mení tému a opakovane spomína inváziu na Ukrajine. Hovoril to v auguste 2022 na svojej tlačovej besede, hovoril to na jeseň počas komunálnej kampane v diskusiách a opakuje to aj po troch rokoch v rozhovoroch na jar 2025 po asi štvrtom či piatom ohlásenom termíne spustenia električky.
Primátor Vallo hovorí, že stavbu ovplyvnila najmä Ukrajina, ktorá zatriasla cenami materiálov. To však nie je úplná pravda. Pandémia COVID-19 bola hlavným katalyzátorom prudkého nárastu cien stavebných materiálov. Cenami zamávali najmä lockdowny a uzavretie celosvetovej ekonomiky, ktoré mali dosah na zvýšenie vstupov výrobných materiálov.
Komunikačnej stratégii, v ktorej namiesto odpovede politik presmeruje tému novou agendou, sa hovorí agenda setting. Primátor Bratislavy mal „šťastie“, že akýkoľvek prešľap môže hodiť na vojnu.
Aj napriek tomu, že sa v 2019 rozhodli znovu otvoriť projekt a urobiť v ňom zmeny, nikto neprepočítal ceny materiálov, ktoré od začiatku pandémie rapídne stúpli. Ministerka Remišová im navyše umožnila cez komisárku navýšiť financovanie obstaraných projektov. Mnohé iné projekty to tak využili. Je to prosté – tým, že zakaždým poukáže na Ukrajinu, vyhne sa téme, o ktorej sa nechce rozprávať.
Takejto komunikačnej stratégii sa hovorí agenda setting. Namiesto odpovede na otázku politik vytvorí novú agendu a presmeruje tému. Primátor Bratislavy mal „šťastie“, že akýkoľvek prešľap môže hodiť na vojnu.
„Môže za to štát“
Ak by sme si začali systematicky spätne pozerať rozhovory primátora Valla, asi by sme nenašli jediný, v ktorom by sa nevyhraňoval voči vysokej politike. Nikdy v histórii Bratislavy nebol primátor, ktorý by donekonečna ideologizoval svoje výhovorky pri problémoch či omeškaniach.
Nehovoriac o tom, že premiér Heger mal ústavnú väčšinu, s ktorou mohli spoločne zmeniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, kde by zakotvil financovanie kompetencií hlavného mesta – tak ako to majú všetky hlavné mestá EÚ – keďže vláda bola vtedy vedeniu mesta naklonená.
Namiesto toho tu máme vyjadrenia, ktoré vôbec nepomáhajú konštruktívnej spolupráci a ktorá by bola pre mesto kľúčová. Čaká pán primátor na svoju ideologicky preferovanú vládu, a až vtedy sa konečne dočkáme konštruktívneho prístupu bez neustáleho vyhraňovania sa voči vyššej „temnej“ moci? Transparentnú komunikáciu zaiste potrebuje celá samospráva. Možno by bolo načase byť v tom i príkladom.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
