Po vyhlásení nezávislosti Indie po roku 1947 ušlo zo svojich domovov 14 až 18 miliónov utečencov. Ak sa utečenci množili rovnakým tempom ako ostatní Indovia a Pakistanci, dnes majú asi 75 miliónov potomkov. Predstavme si, že by sme potomkov siedmich miliónov vyhnaných Nemcov alebo 75 miliónov detí a vnukov vyhnancov z Indie stále považovali za utečencov. Že by milióny Nemcov a desiatky miliónov Indov dodnes očakávali, že ich bude celoživotne živiť, liečiť, vzdelávať a zabezpečovať OSN. Absurdné? Presne to sa stalo s Palestínčanmi.
Keď bola v roku 1950 založená agentúra OSN UNRWA, starala sa o 700 000 palestínskych utečencov. V roku 2023 ich UNRWA obsluhovala 5,9 milióna. Pokiaľ by sa takým tempom množili aj nemeckí utečenci, bolo by ich dnes 60 miliónov. Predstavte si svet, v ktorom sa OSN stará o blaho 60 miliónov detí, vnukov, pravnukov a prapravnukov siedmich miliónov Nemcov vyhnaných po roku 1945.
UNRWA mala existovať dva roky. Namiesto toho rástla a dnes zamestnáva 33 000 ľudí. 99 % z nich sú Palestínčania. Na porovnanie, v inštitúciách vlády Slovenskej republiky pracuje asi 50 000 ľudí. Podľa Svetovej banky je zahraničná pomoc Palestínčanom na hlavu viac ako dvojnásobkom pomoci poskytovanej ďalším najväčším príjemcom pomoci. Cez UNRWA tečú peniaze z Európy, USA a ďalších krajín na platy palestínskych úradníkov, zdravotníkov, učiteľov, sociálnych pracovníkov, policajtov…
Tento biznismodel nemá chybu. UNRWA vytvorila masu dedičných utečencov. Aby ste sa stali celoživotným klientom UNRWA, stačí sa narodiť. Neustály rast počtu „utečencov“ sa stal zdôvodnením neustáleho rastu počtu zamestnancov. Situácia Gazy je určite odrazom zlyhania liberálnych demokracií. Bez neho by UNRWA bola dávno zrušená a Palestínčania by neboli dedičnými utečencami. Tak ako desiatky miliónov Nemcov, Indov, Pakistancov by dnes boli občanmi zodpovednými za seba a svoje deti. Namiesto toho OSN vypestovala závislosť Palestínčanov od nekonečnej pomoci.
Na zlyhanie OSN doplácajú stámilióny ľudí v chudobnom svete. Skutočné obete katastrof. Nie dediční utečenci, ale ľudia, ktorých deti skutočne zomierajú od hladu. Aj dnes, keď tu diskutujeme o Gaze, sú v Nigérii ohrozené životy 3,5 milióna detí trpiacich na ťažkú podvýživu.
Jej plody žne Blízky východ a svet už desaťročia. Izraelčania, ktorí prišli s holými rukami ako utečenci, sa nevyhlásili za dedičných utečencov. Namiesto natŕčania rúk k OSN za ten istý čas vybudovali prosperujúci a demokratický štát: HDP na hlavu Izraela je 55 000 dolárov, Egypta 3 000, Sýrie 1 500.
Na zlyhanie OSN doplácajú stámilióny ľudí v chudobnom svete. Skutočné obete katastrof. Nie dediční utečenci, ale ľudia, ktorých deti skutočne zomierajú od hladu. Aj dnes, keď tu diskutujeme o Gaze, sú v Nigérii ohrozené životy 3,5 milióna detí trpiacich na ťažkú podvýživu. Pred pár dňami bolo vydané varovanie, že v priebehu troch mesiacov môžu v štyroch krajinách Afriky zomrieť v dôsledku podvýživy milióny detí. Dôvod? Nie sú peniaze na výživové pasty, ktoré ich držia pri živote.
Vojna v Sudáne vyhnala za dva roky z domovov 13 miliónov ľudí a podľa OSN skoro 25 miliónov Sudáncov prežíva akútny hlad. Od januára 2025 vyhnali z Iránu 1,5 milióna Afgancov. Nikde však nevidíme demonštrácie s plagátmi „Zastavte vojnu v Sudáne!“, „Zachráňte deti v Nigérii!“ alebo „Stop deportáciám z Iránu!“.
Zato aj na Slovensku mávajú mladí ľudia palestínskymi zástavami. Vďaka svojim arabským susedom a naivite Západu sa Palestínčania naučili, ako zatieňovať oveľa vážnejšie svetové problémy a osudy miliónov ľudí, ktorí nemajú mediálny (spomeňme sieť Al Jazeera) a politický aparát na podporu ich skupinových záujmov.
Prečo tento stav Arabom vyhovuje? Prečo žiadna arabská krajina nevíta utečencov z Gazy? A prečo to Západu vrátane Slovákov neprekáža? Palestína umožňuje arabským elitám odkláňať pozornosť obyvateľstva od vlastných problémov. Pri každej vnútornej kríze spustia o Palestíne, zanadávajú na Izrael a hnev ľudí, ktorí by sa inak búrili proti korupcii a útlaku, sa podarí odkloniť. Tento stav im plne vyhovuje.
Keď Rusi vtrhli vo februári 2022 na Ukrajinu, Európa otvorila dvere miliónom žien a detí utekajúcich pred bombami. Ako to, že Liga arabských štátov – 22 štátov s rozlohou vyše 13 miliónov km2 a so 460 miliónmi obyvateľov – neuvítala utečencov z Gazy? Majú všetko – aj obrovské územia, aj petrodoláre.
Úlohu hrá pamäť. Jordánci si pamätajú rok 1970, keď Palestínčania rozpútali v Jordánsku vojnu a pokúsili sa zvrhnúť vládu kráľa Husseina. Libanončania pamätajú, ako Palestínčania prispeli k premene niekdajšieho Švajčiarska Blízkeho východu na ruiny. V Kuvajte si pamätajú, ako tamojší Palestínčania v roku 1990 vítali irackú okupačnú armádu. Preto na vojnu zareagoval Egypt nie vítaním, ale znásobením počtu plotov a strážnych veží na hranici s Gazou.
A odkiaľ sa berie pohoršenie za Gazu na Slovensku? Čiastočne je to výsledok propagandy, čiastočne ignorancie skutočných kríz, utečencov a hladu vo svete. To všetko sadá na hlboko zakorenený antisemitizmus. Koniec koncov, mnohí sme potomkovia arizátorov, ľudí čo deportovali slovenských Židov do Osvienčimu alebo tých, čo sa nemo prizerali. Za predkov, samozrejme, nikto z nás nenesie zodpovednosť, ale mnohí si od nich nesú v hlavách mémy a pocit viny.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
