Voľby pre neho spočiatku neboli veľkou výzvou, ale Milei sa rozhodol volebnú kampaň rozšíriť na národnú úroveň a konfrontovať guvernéra provincie Axela Kicillofa, ktorý sa začal javiť ako potenciálny kandidát na prezidentské voľby v roku 2027. Presvedčivým víťazstvom o viac ako 13 percentuálnych bodov si Kicillof svoju kandidatúru upevnil a etabloval sa ako hlavný líder opozície.
Volebná kampaň Mileiovej strany bola plná chýb. Tie však neboli určujúcim faktorom porážky. Príčiny treba hľadať minimálne v troch hlbších procesoch.
Prepad do chudoby
Po prvé, vládou otriasajú obvinenia z korupcie a vysvetlenia politikov a úradov sú slabé. Milei bol osobne zapojený do šírenia kryptomeny (libra), čo sa ukázalo ako podvod. Na volebnú kampaň malo silný vplyv aj podozrenie, že jeho sestra Karina, generálna tajomníčka prezidentského úradu, vyberala úplatky pri nákupe liekov štátom. Najúčinnejším odstrašujúcim prostriedkom proti korupcii malo byť podľa Mileia zničenie štátu, čo očividne zostalo len na papieri. Symbolom kampane bolo číslo 3 (percento, ktoré žiadala Karina Mileiová) a sociálne médiá sa postarali o zábavu dômyselnými mémami na túto tému.
Ako základ pre zlepšenie spoločnosti bolo podľa Mileia potrebné odstrániť štát. Zmeny znamenali zásadné zhoršenie životnej úrovne a spustili hospodársku krízu, ktorá sa deň čo deň prehlbuje.
Po druhé, vláda sa rozhodla prehĺbiť konfrontáciu so všetkými, ktorí sa stavali proti jej opatreniam. Urážala opozíciu, dokonca aj tých jej členov, ktorí boli naklonení kompromisu. Slobodu tlače narúšali represie proti novinárom. Dôchodcov a ľudí so zdravotným postihnutím (obe skupiny hlavné obete brutálnych ekonomických opatrení) polícia neraz bila a potláčala. Na sieti X symbolicky zaútočila aj na autistické dieťa, ktoré sa žalovalo na zrušenie programov lekárskej starostlivosti pre ľudí so zdravotným postihnutím. Mileiove urážky tentoraz zapôsobili veľmi kontraproduktívne.
Mileiova slávna motorová píla (Mileiov symbol likvidácie štátnych podnikov a pod., pozn. prekl.) bola použitá jedine na zníženie sociálnych výdavkov pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, na prepúšťanie zamestnancov v najcitlivejších oblastiach (veda, technika, medicína, vzdelávanie a kultúra) a na zastavenie verejných prác. Práve tie Mileiove reformy postihli najväčšmi. Primárny rozpočet (bez úrokov z dlhu) bol vyrovnaný.
Základným dôvodom nespokojnosti je jasne hospodárska politika. Milei spočiatku obyvateľov presviedčal, že koreňom všetkého zla je inflácia, ktorú spôsobujú skorumpovaní a zlodejskí politici. Ako základ pre zlepšenie spoločnosti bolo preto podľa neho potrebné odstrániť štát. Zmeny nastali, ale znamenali zásadné zhoršenie životnej úrovne a spustili hospodársku krízu, ktorá sa deň čo deň prehlbuje.
Zničenie infraštruktúry
Kontrola inflácie bola neúčinná (stanovila spodnú hranicu 2 % mesačne). Protiinflačné nástroje sú, naopak, pre ekonomiku a spoločnosť nesmierne škodlivé.
Kontrola ceny v dolároch spôsobuje nekonkurencieschopnosť lokálnej produkcie. Zatváranie podnikov a strata trhov sú na dennom programe. Nezamestnanosť sa už týka vyše milióna ľudí a dosiahla 8 percent. Znižovanie miezd, ktoré sú už aj tak veľmi nízke, ničí domáci trh a vrhá obyvateľstvo do chudoby. Štatistiky, skreslené nereprezentatívnou vzorkou tovarov používaných na meranie inflácie a chudoby, neodrážajú závažnosť problému. Hoci ukazovateľ chudoby je rovnaký ako mesiac pred Mileiovou inauguráciou, očividný úpadok je viditeľný pri každej prechádzke mestami.
Zastavovanie výstavby verejných diel začína spôsobovať vážne problémy v infraštruktúre ciest, mostov, škôl, nemocníc a univerzít. Napríklad sa znásobil počet nehôd spôsobených výmoľmi. Na súkromnom stretnutí, na ktorom som sa zúčastnil so skupinou podnikateľských lídrov, ktorí boli spočiatku provládni, odzneli masívne požiadavky na infraštruktúru: „Ak nedokážeme dostať našu produkciu na trh pre nedostatok ciest a prístavov, potom sú úsporné opatrenia celkom zbytočné!“
Keď sa píla zasekne
Umelé udržiavanie nízkeho kurzu dolára prostredníctvom predaja devíz centrálnou bankou s prázdnou pokladnicou si vynúti obrovské zadlženie (len MMF v posledných mesiacoch požičal vláde 14 miliárd dolárov) a zvyšuje úrokové sadzby na 75 percent. Preto nie div, že štatistiky produkcie ukazujú výrazné zničenie priemyselnej štruktúry, zatiaľ čo finančné špekulácie prekvitajú. Keďže to nemôže trvať dlho, finančné zisky plynú do zahraničia, čo vyvíja ďalší tlak na devízový trh.
Mileiova slávna motorová píla (Mileiov symbol likvidácie štátnych podnikov a pod., pozn. prekl.) bola použitá jedine na zníženie sociálnych výdavkov pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, na prepúšťanie zamestnancov v najcitlivejších oblastiach (veda, technika, medicína, vzdelávanie a kultúra) a na zastavenie verejných prác. Práve tie Mileiove reformy postihli najväčšmi. Primárny rozpočet (bez úrokov z dlhu) bol vyrovnaný.
Úrokové sadzby však rýchlo rastú, čo vedie k zníženiu celkového deficitu. Medzitým sa jasne ukázala absencia dlhodobého udržateľného ekonomického a sociálneho modelu. Zdá sa, že okrem znižovania dôchodkov, šikanovania starších ľudí a podpory finančných špekulácií nič iné neexistuje. Politická trieda, ktorú vraj Milei plánoval zosadiť, obsadzuje najvyššie pozície vo vláde, ktorá v tejto oblasti prijala iba kozmetické opatrenia. S veľmi nekvalitnou kozmetikou. A zdá sa, že ľudia to jasne vidia.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
