Skutočným príbehom uplynulých dní nebola vojenská technika valiaca sa cez Námestie nebeského pokoja. Bol to zoznam hostí predchádzajúceho summitu Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS), najväčšieho od založenia tejto organizácie v roku 2001. Tvárou v tvár unilateralistickému Bielemu domu, ktorého politika sa mení rovnako rýchlo ako nálada prezidenta Donalda Trumpa, sa v Tchien-ťine objavili viac ako dve desiatky svetových lídrov – v drvivej väčšine z Ázie a globálneho Juhu – ktorých spája jedno: túžba osamostatniť sa od USA.
USA už nie sú istota
Vo svete, ktorý nazývam „svetom G-nula", kde žiadna krajina nie je ochotná a schopná určovať globálne pravidlá a kde sa USA prezentujú ako nepredvídateľné a nespoľahlivé, sa prirážka za dobrovoľnosť zvýšila. Rozdiel medzi nepredvídateľnosťou a nespoľahlivosťou je dôležitý. Nepredvídateľnosť môže byť z taktického hľadiska užitočná, aby protivník ostal v nerovnováhe a aby sa spojenci snažili urobiť viac. NATO je dnes silnejšie ako pred Trumpovým nástupom do funkcie, čiastočne preto, že jeho nepredvídateľnosť (spolu s Putinovou inváziou na Ukrajinu v plnom rozsahu) prinútila Európanov zvýšiť výdavky na obranu a pridať do aliancie dvoch nových členov. Nespoľahlivosť má však opačný účinok a núti všetkých vrátane priateľov poistiť sa.
V oblasti obchodu, technológií a bezpečnosti Trump zaviedol rozsiahle clá, odstúpil od formálnych dohôd a dokonca aj blízkych spojencov tlačil do úzko transakčných rokovaní. V krátkodobom horizonte sa krajiny bránia a odovzdávajú Bielemu domu „výhry" – raz nerecipročné ústupky, inokedy colné výnimky, aby sa vyhli ďalšej eskalácii. Hľadajú však aj alternatívy, nové obchodné väzby, finančnú infraštruktúru a dodávateľské reťazce, aby znížili dlhodobé vystavenie zmenám politiky USA.
USA by mali dodržiavať záväzky, ktoré prežijú jedny večerné správy. Dovtedy sa bude ťažisko sveta naďalej posúvať na východ.
Čína to vzala na vedomie a prezentuje sa ako pevná ruka, ktorá sa zaviazala k multilateralizmu, dlhodobým dohodám a „nezasahovaniu". V Tchien-ťine bolo toto posolstvo jednoznačné: my dohody dodržiavať budeme, USA nie. Toto posolstvo nie je namieste preto, že by sa ostatní domnievali, že Čína sa zrazu zmenila na benevolentného hegemóna, ale preto, že je jediným hráčom, ktorý má dostatočný rozsah a politickú konzistentnosť na zakotvenie dlhodobej zabezpečovacej stratégie, keďže USA sa stali nespoľahlivými.
Si Ťin-pching využil summit ŠOS na to, aby predstavil multipolárnu alternatívu k poriadku vedenému Západom, kritizoval Trumpove „jednostranné donucovacie opatrenia" a pridal novú iniciatívu globálneho riadenia. V spoločnom vyhlásení zazneli zo summitu jeho tézy a členovia sa dohodli na vytvorení ďalšej rozvojovej banky, ktorá by uľahčovala transakcie v národných menách namiesto dolára. Hoci výsledky boli predvídateľne skromné, ich predikcia je silná: dokonca aj vlády, ktoré nie nevyhnutne súhlasia s globálnou víziou Číny a ktoré by radšej spolupracovali s USA, hľadajú možnosti, ako posilniť svoju odolnosť.
Presúvanie ťažiska na východ
Najdôslednejším príkladom je India. Premiér Naréndra Módí uskutočnil svoju prvú návštevu Číny a so Sim a s Putinom sa stretol v čase, keď sú vzťahy medzi USA a Indiou čoraz nepriateľskejšie a nestabilnejšie. Zatiaľ čo od jesene minulého roka sa potichu prebiehalo rozmrazovanie vzťahov s Čínou, osobná roztržka s Trumpom, ktorý uvalil 50 % clo na indický vývoz do USA, prinútila Módího viac sa poistiť. India signalizuje, že má možnosti, ktoré jej pomôžu odolať tlaku USA.
Samozrejme, Čína nenahradí USA ako hlavný strategický, hospodársky a technologický partner Indie. India a Čína zostávajú strategickými protivníkmi s hraničnými spormi a konkurenčnými záujmami v celej južnej Ázii od Bangladéša a Tibetu po Maldivy. Nálady indickej verejnosti voči Číne sú stále nepriaznivé. Okrem toho vyvolávajú nedôveru úzke bezpečnostné vzťahy Číny s Pakistanom, podobne ako prehlbujúce sa väzby Indie s Japonskom a Filipínami. Módí pred príchodom do Pekingu odcestoval do Japonska a vynechal čínsku vojenskú prehliadku. India bola jediným členom ŠOS, ktorý v komuniké zo summitu odmietol podporiť čínsku iniciatívu Nová Hodvábna cesta, čím signalizoval, že stále uprednostňuje svoje vzťahy so Západom. Aj keď je to pozitívne pre globálnu stabilitu, indicko-čínske rozmrazovanie zostane úzke a oportunistické. Dôjde k určitému selektívnemu hospodárskemu uvoľneniu a opatrnému uvoľneniu hraníc, ale nie k strategickému obratu.
Nespoľahlivosť USA mierne posilňuje ŠOS, ale nerobí z nej Čínou vedenú obdobu NATO alebo G7. Hoci Čína preukázala impozantnú mobilizačnú silu, jej schopnosť mobilizovať kolektívne akcie zostáva obmedzená. Jej globálne iniciatívy v oblasti bezpečnosti, rozvoja a umelej inteligencie naznačujú, že je lepšia v budovaní značky ako v dosahovaní konkrétnych výsledkov. ŠOS prerástla svoje pôvodné poslanie v oblasti boja proti terorizmu a klímy, ale nenašla zjednocujúci cieľ. Je to rozľahlý klub, ktorého záujmy sa nezhodujú – od antagonizmu Indie a Pakistanu až po podozrievavosť Strednej Ázie voči Moskve – a koordinácia bude naďalej slabá.
Z diplomatického hľadiska Čína stále nedosahuje svoje ekonomické možnosti. V konfliktoch mimo jej susedstva jej činy stále zaostávajú za rétorikou. ŠOS bude hlasnejšia, ale nie relevantnejšia v najväčších bezpečnostných otázkach. V najbližšom čase nebude mať vplyv na Ukrajinu ani na Gazu. Napriek tomu by postupné vytváranie nových globálnych „kanálov“ – vrátane novej banky ŠOS, ktorá by fungovala popri Ázijskej banke pre investície do infraštruktúry a Novej rozvojovej banke BRICS, viac vyrovnania v národných menách, mechanizmov proti sankciám a viac koordinácie na globálnom Juhu – mohlo mať význam. Severoamerický unilateralizmus spôsobil, že náklady z nadmernej závislosti sú jednoznačné, čím sa Číne otvorila jasná cesta. Jediné, čo musí urobiť, je predstaviť jednoduchý kontrast: my sme aspoň dôslední. Vo svete G-nula je to viac ako dokonalosť.
Pre USA je riešenie zrejmé: opäť sa stať spoľahlivým partnerom. Zdržať sa zavádzania prekvapivých ciel na spojencov a odstupovania od starostlivo dohodnutých dohôd. Viac dodržiavať záväzky, ktoré prežijú jedny večerné správy. Dovtedy budú ostatné krajiny pokračovať v snahe nové dostupné možnosti a ťažisko sveta sa bude naďalej posúvať na východ.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org
