K mixu opatrení umŕtvujúcich ekonomiku a prečerpávajúcich zdroje zo súkromných do verejných rozpočtov sa vláda nepokúsila pribaliť niečo, čo by zlepšilo stráviteľnosť, pomohlo ekonomike udržať svoj výkon a predísť nedôvere ohľadne cyklov konsolidácie. K „dealu“ by prispelo, keby vláda ponúkla nejaký tráviaci enzým: poskytnutie protihodnoty – presvedčivosť výsledkov konsolidácie – alebo zakomponovanie podporného prvku pre budúcu prosperitu.
Chýbajúca protihodnota a hroziaca únava
Ak si štát zo spoločnosti stiahne viac peňazí pre ozdravenie verejných financií, mal by ponúknuť nejakú protihodnotu. Tak by to malo vyzerať, inak je občan a podnik iba v pozícii bankomatu. Protihodnota môže mať podobu úľavy na byrokratických povinnostiach, zlepšenia fungovania nejakej zložky verejného sektora, zlepšenia nejakej služby poskytovanej štátom, zlepšenie niektorého prvku podnikateľského prostredia: niečo, čo nemusí byť spojené s veľkými výdavkami a občania a podniky budú mať pocit, že aspoň niečo aj dostanú.
Protihodnotou je aj ozdravená ekonomika. Ak to tam presvedčivo nesmeruje, tzv. konsolidačná únava ešte skomplikuje pokračovanie. Z predikcií Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vyplýva, že deficit zostáva príliš vysoký aj po kolách konsolidácie. Súčasná vláda prevzala ekonomiku s deficitom verejných financií 4,8 % v pomere k HDP, po dvoch kolách konsolidácie sa deficit prehĺbil (!) na očakávaných 5,2 % v tomto roku a RRZ predikuje do roku 2028 ďalšie prehĺbenie na 6 % HDP. Pritom objem konsolidácie bol významný (balíky na roky 2024 a 2025 dosahovali konsolidačný efekt skoro štyri miliardy eur).
Čo urobia dodatočne vložené pracovné dni? Ak je obmedzujúcim faktorom chýbajúci dopyt, nakontrahovaný objem alebo presne dohodnuté dodávky vo výrobných reťazcoch, vloženie pracovného dňa môže mať malý dosah.
Jeho časť sa však stratila kvôli novým trvalým výdavkom, iná časť sa stratila kvôli krátkodobému efektu niektorých opatrení. A k tomu zapôsobili niektoré komplikujúce faktory, na ktoré vláda nemá veľký vplyv (otrasy v európskej ekonomike, väčšie splátky úrokov, potreba vyšších zbrojných výdavkov). Lenže podstatná je nevyhnutnosť ustrážiť prijímanie ďalších výdavkov a premietnuť konsolidačné opatrenia do trvalého zmenšovania deficitu. Inak je to ideálna situácia pre stratu dôvery v proces. Ak sa konsolidácie musia opakovať bez zjavného výsledku, konsolidačná únava spoločnosti bude iba narastať.
Palivo pre rast, ale v retro štýle
K dvom desiatkam opatrení, ktoré ekonomiku nevyhnutne skôr brzdia, máme pribalené jediné, ktoré je predstavované ako opatrenie súčasne podporujúce rast ekonomiky. Je to toľko diskutované rušenie dní pracovného pokoja. Základná idea nie je zlá: cez zvýšenie aktivity získať výkonnejšiu ekonomiku i dodatočné zdroje do verejných rozpočtov. Má to však slabé miesta.
Je fakt, že sviatkov, ktoré sú dňami pracovného pokoja, máme pomerne veľa (14) a možno to považovať za luxus (hoci opatrne!). Napríklad zamestnanec u nás má síce viac sviatkov ako v Nemecku (tam ich je 10), ale aj tak u nás odrobí priemerne o 252 hodín za rok viac ako v Nemecku – to je viac ako mesiac. Navyše u nás sa viac hodín pracuje v neštandardnom čase. No zase naši susedia vo V4 majú vyšší počet odpracovaných hodín na zamestnanca. Krajiny s nižšou produktivitou práce si tento svoj hendikep kompenzujú väčším počtom odpracovaných hodín, to je prirodzené. Preto sa slovenský trend poklesu hodín (z 1 738 v roku 2000 na 1549 v roku 2024) zdá byť odvážny. Pracujeme teda málo hodín vzhľadom na východoeurópsky štandard, ale veľa na západoeurópsky.
Otázne teraz je, čo urobia dodatočne vložené pracovné dni. Závery štúdií na túto tému sú nejednoznačné. Má to odlišné dosahy podľa sektorov, ročného obdobia, umiestnenia sviatku v týždni, tradícií a spôsobu trávenia sviatkov. Možno očakávať prínos, ale vo veľmi zle predvídateľnom objeme. Bolo by potrebné poznať, v akej časti ekonomiky je výkonnosť závislá od počtu pracovných dní. Ak je obmedzujúcim faktorom aktuálne skôr chýbajúci dopyt, nakontrahovaný objem alebo presne dohodnuté dodávky vo výrobných reťazcoch, vloženie pracovného dňa môže mať malý dosah.
Moderné faktory výkonu ekonomiky sú skôr o inom ako o vkladaní pracovných dní. Častiam ekonomiky to určite pomôže, ale je to už trochu riešenie v retro štýle. Nie je to podpora toľko privolávaného nového rastového modelu, založeného na inováciách, konkurencieschopnosti v kvalite, jedinečnosti a vysokej pridanej hodnote. Je v poriadku, ak je obmedzenie dní pracovného pokoja zahrnuté v opatreniach – ale niekde v tretej línii opatrení, nie medzi nosnými.
Ak chceme ďalej úspešnejšie konsolidovať, pretransformujme domácnosti a podniky do pozície partnera na dohodu a ponúknime ten „deal“. Môže to byť nielen účinnejšie, ale aj dôstojnejšie.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
