Dva dôvody vyčnievajú. Po prvé, za posledných desať rokov rast príjmov v USA zanče predčil vývoj v krajinách ako Kanada a Nemecko – v niektorých prípadoch zaznamenal rozdiel až 20 %. Akciové trhy vykazujú podobný príbeh, pričom akciový index S&P 500 vzrástol od roku 2015 približne o 250 %, čo je dvojnásobok ziskov zvyšku krajín G7. Druhý dôvod by mohol znamenať zákaz prípitkov s portským a sherry v celej Európe. Starý kontinent a širší svet sú totiž „parazitmi“, ktoré sa prisali na severoamerickú kovbojskú ekonomiku.
USA prospievajú Európe
Trumpova administratíva sa rada zameriava na obranu a narieka, že Európa a Južná Kórea v tomto smere zlyhávajú. Za týmto argumentom je však viac než len štatistiky, ktoré ukazujú, že USA vynakladajú na armádu 3,5 % HDP v porovnaní s napríklad 0,8 % v Rakúsku alebo 1,6 % v Nórsku (hoci má spoločnú hranicu s Ruskom). Takže nielenže sú nórske fjordy a Alpy v neutrálnom Rakúsku bezpečnejšie vďaka americkým revolverom, ale táto ochrana uvoľňuje viac peňazí na štedré míňanie na školy a zdravotnú starostlivosť.
Navyše, napriek vysokým výdavkom na obranu USA financujú svetovú „lekárničku“. S menej ako 5 % svetovej populácie pripadá na Spojené štáty polovica všetkých výdavkov na farmaceutický výskum a vývoj. Naproti tomu Veľká Británia investuje do nových liekov iba 0,28 % svojho HDP, čo je približne tretina podielu USA. Keď potom firmy kričia „Heuréka, našli sme nový liek!“, mierne americké cenové regulácie spoločnostiam umožňujú získať naspäť obrovské náklady na výskum a vývoj od amerických rodín. No keď Švédi a Belgičania získajú prelomové lieky – či už na epilepsiu, alebo migrénu – americkí spotrebitelia nakoniec zaplatia 2,5-krát viac, aby sa vyhli kŕčom alebo potlačili silné bolesti hlavy. Bez čierneho pasažierstva by sa stovky liekov zo skúmavky do lekárničky vôbec nedostali. Americké domácnosti platia cenu za nové objavy.
Vďaka laxnej regulácii, zákonom priaznivým pre bankroty a nebojácnej kultúre startupov USA priťahujú rizikový kapitál vo výške 300 miliárd dolárov – päťkrát viac na obyvateľa ako severské krajiny,
V oblasti energetiky bridlicová revolúcia USA nielenže zmenila mocenský profil Severnej Ameriky, ale aj stabilizovala globálne ceny ropy. V roku 1980, keď prezidentský kandidát Ronald Reagan navrhol riešenie energetickej krízy pomocou bridlicových zdrojov, prezident Jimmy Carter sa mu posmieval. Carter bol vyštudovaný inžinier, zatiaľ čo Reagan bol len hollywoodsky herec na koni. Dnes však, napriek vojne medzi Ruskom a Ukrajinou a raketám Húsíov lietajúcimi nad Červeným morom, pôsobia ceny ropy celkom nudne. Keď Rusko zatvorilo prívod plynu do Európy, pomoc prišla z prístavov na skvapalnený zemný plyn v Texase a Louisiane.
Trhom riadený úspech
Samozrejme, USA nie sú jediným miestom s bridlicovou ropou a plynom. Geológovia uvádzajú, že Francúzsko má zásoby bridlicovej energie v Parížskej panve, rovnako ako Nemecko v Dolnom Sasku; no regulačné orgány týchto krajín urobia čokoľvek, len aby zabránili ťažbe týchto zdrojov.
V oblasti technológií Silicon Valley a rizikový kapitál premieňajú veľkú časť sveta na čiernych pasažierov. Vďaka laxnej regulácii, zákonom priaznivým pre bankroty a nebojácnej kultúre startupov USA priťahujú rizikový kapitál vo výške 300 miliárd dolárov – päťkrát viac na obyvateľa ako severské krajiny, ktoré čerpajú iba päť miliárd dolárov.
USA majú tiež v porovnaní s Európou trikrát viac startupov typu „jednorožec“ (unicorn) s hodnotou viac ako miliarda dolárov, pričom niektoré z nich sa rozrástli na spoločnosti ako Nvidia a Google. USA však tolerujú i neúspech, keďže takmer 70 % technologických startupov zanikne do piatich rokov. Táto fluktuácia poháňa prelomové úspechy, a preto sa investori hnevajú, keď im regulátori Európskej komisie hrozia rôznymi obmedzeniami.
Vzhľadom na nepopierateľne veľký americký úspech, riadený trhom, hrozí že Trumpov Biely dom tento model podkope tým, že sa bude usilovať o majetkové podiely v súkromných spoločnostiach – od Intelu, kde si vláda „vydolovala“ 10 % podiel, až po úspešnú obrannú firmu Palantir a leteckého giganta Boeing – ktoré sú teraz v hľadáčiku ministra obchodu Howarda Lutnicka. Nemali by sa republikáni obávať precedensu, ktorý Trump vytvára tým, že vniká do zasadacích miestností vedenia amerických firiem?
Nedávno som vystúpil na investičnej konferencii v Soule, kde som bol jedným z mála prítomných členov z USA. Cez slúchadlá som počul viacerých kórejských rečníkov varovať klientov: „Ak chcete zarobiť peniaze na technológiách a umelej inteligencii, musíte poslať svoje wony (juhokórejská mena) do USA.“ Najprv som bol prekvapený, keďže firmy ako Samsung, LG a SK Hynix sú šikovnými konkurentmi. V Južnej Kórei však panuje viac než len pocit, že tieto značky jednoducho nedokážu držať krok so značkami ako Oracle a Palantir.
Kamkoľvek sa pozriete, vidíte vedúce postavenie USA. Pri pohľade nadol uvidíte ťažiť bridlicu; pri pohľade nahor uvidíte, že viac ako 70 % európskych spoločností využíva cloudové služby so sídlom v USA; pri pohľade ešte vyššie uvidíte Blue Origin a SpaceX vypúšťať európske satelity do vesmíru.
Takže áno, USA naozaj vyzerajú ako kovboj – s čižmami zablatenými od bridlicovej ťažby, s vreckami ľahšími o výdavky na obranu a s nadutosťou, ktorá dráždi zdvorilú spoločnosť. Lenže ten istý kovboj drží banditov na uzde, zásobuje svet liekmi a prepravuje satelity na obežnú dráhu. Ak regulátori prinútia kovboja zavesiť ostrohy na klinec, tí, ktorí sa nečestne pridajú, budú čeliť pomalšej a hrboľatejšej jazde.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org
