Počet členov skupiny nazvanej Democracia Siempre (Demokracia vždy) od prvého stretnutia pred rokom viditeľne narástol. Rozmach skupiny odráža uvedomenie si, že ústup od demokracie na celom svete naberá na obrátkach. Platí to najmä v krajine, ktorá sa často vyhlasovala za najstaršiu a najsilnejšiu demokraciu – USA: Donald Trump od januárového návratu do Bieleho domu sústavne útočí na ústavný poriadok.
V jednotlivých krajinách, ako aj na medzinárodnej úrovni dochádza k pošliapavaniu právneho štátu, čo vedie k bezbrehej korupcii, porušovaniu základných ľudských práv a spravodlivého procesu a systematickej erózii inštitúcií. Dlhodobé záruky našich slobôd a blahobytu sa demontujú pred našimi očami, pričom sloboda tlače či akademické a iné slobody sú vystavené útokom.
V týchto temných časoch je Democracia Siempre lúčom nádeje. Jej členovia sú naďalej odhodlaní brániť demokraciu a právny štát a sú príkladom pre bojazlivých, ktorí sa dali zastrašiť Trumpovým zastrašovaním. Dali jasne najavo, že národná suverenita a demokracia nie sú niečo, s čím sa dá obchodovať. Odmietajú nasledovať cestu Ezaua, ktorý predal svoje prvorodenstvo za kašu.
Potláčané idey osvietenstva
Ako ekonóm, ktorý počas svojej kariéry skúmal, prečo máme dnes oveľa vyššiu životnú úroveň a dlhší život ako pred 250 rokmi, chápem význam osvietenských hodnôt a úlohu vedy, ktorá nám umožňuje porozumieť svetu okolo nás. Bezprecedentný materiálny pokrok, ktorý sme dosiahli v modernej dobe, vyplýva z našej oddanosti rozumu a slobode.
Osvietenskí myslitelia nás naučili, že môžeme vytvárať inštitúcie, ktoré koordinujú činnosť jednotlivcov, uľahčujú spoluprácu a zlepšujú fungovanie našich spoločností. Je to dôležité, pretože ľudia sú spoločenské bytosti. Vždy sme dokázali urobiť oveľa viac, keď sme pracovali spoločne, ako keď sme pracovali sami, a v našej vysoko urbanizovanej, globálne integrovanej spoločnosti nemáme inú možnosť, ako spolupracovať. Medzi rozhodujúce inštitúcie, ktoré sme zdedili po osvietenstve, patria aj tie, ktoré nám umožňujú zisťovať a posudzovať pravdu, bez ktorej nemôže dobre fungovať ani naša ekonomika, ani naša demokracia.
Základnou črtou demokracie je, že hlas každého človeka sa počíta – jedna osoba, jeden hlas. To však nemôže platiť, keď niekoľko multimiliardárov ovláda to, čo sa stalo globálnym „námestím“.
Demokracia a právny štát sú základnou ochranou proti zneužívaniu moci a majú zásadný význam pre zachovanie našich ľudských práv. História ukazuje, čo sa stane, keď sa od nich upustí alebo keď sa zrušia. Sama OSN bola vytvorená s cieľom pomôcť zabezpečiť mier na našej planéte po druhej svetovej vojne. Keďže zdieľame jeden svet, mier, stabilita a spoločná prosperita si vyžadujú celosvetovú inštitúciu, medzinárodné právo a multilaterálnu spoluprácu.
Toto leto, keď sa blížilo druhé stretnutie Democracia Siempre, 43 laureátov Nobelovej ceny z najrôznejších odborov podpísalo list na podporu tejto iniciatívy, ako aj programu na dosiahnutie jej cieľov. Tento program zahŕňa posilnenie inštitúcií, riešenie nerovnosti príjmov a boj proti úmyselne lživým informáciám a dezinformáciám v online priestore. Je dôležité a podstatné, že signatári potvrdili, že budú konať rozumne. Ich názory a postoje sa môžu líšiť, ale všetci súhlasia s tým, že fakty nemožno a nesmieme falšovať. Všetci vedia, že práve dodržiavanie osvietenských hodnôt viedlo k ich vlastným objavom oceneným Nobelovou cenou.
Nerovnosť podkopáva demokraciu
Naše uvažovanie o svete musí byť založené na faktoch, a tie pochádzajú z vedeckého výskumu a objektívneho zhromažďovania správ. Kvalitné informácie a žurnalistika sú nevyhnutné na informovanie verejnosti, podporu konštruktívnej občianskej angažovanosti a zachovanie demokracie. Sloboda prejavu je medzinárodne uznávaným ľudským právom. Podobne ako akademická sloboda zohráva nezastupiteľnú úlohu pri zabezpečovaní zodpovednosti vlády a pri predchádzaní takej aglomerácii moci, ktorá podkopáva demokraciu.
Opatrenia vlád v mnohých krajinách však majú na tieto slobody ochromujúci účinok. Tí, čo sú pri moci, používajú žaloby za ohováranie a iné prostriedky na umlčanie novinárov, zatiaľ čo obrovské technologické spoločnosti umožňujú na svojich platformách šíriť úmyselne lživé informácie a dezinformácie, čím znečisťujú informačný ekosystém. Rozmachom generatívnej umelej inteligencie hrozí, že situácia sa ešte zhorší. Tí, čo vytvárajú modely pre AI, kradnú informácie, ktoré vytvorili staršie médiá a iné subjekty. Preto majú slabú motiváciu na vytváranie vlastných kvalitných informácií. Technológie, ktoré by mohli zlepšiť spôsob šírenia a spracovania informácií, namiesto toho pravdepodobne ešte viac zhoršia náš informačný ekosystém (preto sa Democracia Siempre zameriava na túto problematiku).
Základnou črtou demokracie je, že hlas každého človeka sa počíta – jedna osoba, jeden hlas. To však nemôže platiť, keď niekoľko multimiliardárov ovláda to, čo sa stalo globálnym „námestím“. Kontrola a rovnováha sa nevyhnutne rozpadajú zoči-voči zívajúcej hospodárskej nerovnosti, pretože z toho vyplýva aj politická nerovnosť, pričom oligarchické záujmy využívajú svoje zdroje na to, aby ohýbali pravidlá vo svoj prospech. Riešenie nerovnosti je však veľmi dôležité aj z iného dôvodu: ak má demokracia dobre fungovať, musí byť politický systém aspoň trochu solidárny. Dnešné extrémne nerovnosti v kombinácii s hyperpolarizujúcim mediálnym ekosystémom však narušili sociálnu súdržnosť.
Príliš dlho mnohí považovali demokraciu a ľudské práva za samozrejmosť. Teraz vieme, že to bola chyba. Udržiavanie a zlepšovanie týchto inštitúcií si vyžaduje sústavné úsilie. Hnutie Democracia Siempre dáva nádej, že sa to stále dá.
List na podporu hnutia Democracia Siempre podpísali títo laureáti Nobelovej ceny: Maria A. Ressa, laureátka Nobelovej ceny za mier, 2021; Klaus von Klitzing , laureát Nobelovej ceny za fyziku, 1985; Wole Soyinka, laureát Nobelovej ceny za literatúru, 1986; Óscar Arias, laureát Nobelovej ceny za mier, x1987; Elias J. Corey, laureát Nobelovej ceny za chémiu, 1990; Richard J. Roberts, laureát Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, 1993; José Ramos-Horta, laureát Nobelovej ceny za mier, 1996; William D. Phillips, laureát Nobelovej ceny za fyziku, 1997; Jody Williams, laureát Nobelovej ceny za mier, 1997; Louis J. Ignarro, laureát Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, 1998; Anthony J. Leggett, laureát Nobelovej ceny za fyziku, 2003; J. M. Coetzee, laureát Nobelovej ceny za literatúru, 2003; Shirin Ebadi, laureátka Nobelovej ceny za mier, 2003; Aaron Ciechanover, laureát Nobelovej ceny za chémiu, 2004; Barry J. Marshall, laureát Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, 2005; John C. Mather, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, 2006; Edmund „Ned“ Phelps, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, 2006; Andrew Z. Fire, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, 2006; Roger D. Kornberg, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu, 2006; Orhan Pamuk, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, 2006; Eric S. Maskin, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, 2007; Mario R. Capecchi, laureát Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, 2007; Martin Chalfie, laureát Nobelovej ceny za chémiu, 2008; Jack W. Szostak, laureát Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, 2009; Leymah Gbowee, laureát Nobelovej ceny za mier, 2011; Tawakkol Karman, laureát Nobelovej ceny za mier, 2011; May-Britt Moser, laureátka Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, 2014; Edvard I. Moser, laureát Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, 2014; Joachim Frank, laureát Nobelovej ceny za chémiu, 2017; Richard Henderson, laureát Nobelovej ceny za chémiu, 2017; Michel Mayor, laureát Nobelovej ceny za fyziku, 2019; Gregg L. Semenza, laureát Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, 2019; Sir Peter J. Ratcliffe, laureát Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, 2019; Roger Penrose, laureát Nobelovej ceny za fyziku, 2020; Guido W. Imbens, laureát Nobelovej ceny za ekonómiu, 2021; Annie Ernaux, laureátka Nobelovej ceny za literatúru, 2022; Narges Mohammadi, laureát Nobelovej ceny za mier, 2023; Geoffrey Hinton, laureát Nobelovej ceny za fyziku, 2024; Daron Acemoglu, laureát Nobelovej ceny, ekonómia, 2024; Gary Ruvkun, laureát Nobelovej ceny, fyziológia alebo medicína, 2024; Oleksandra Matviichuk, Centrum pre občianske slobody, mier 2022; Jeho Svätosť dalajláma, laureát Nobelovej ceny, mier, 1989.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org
