Pojem surogácia, surogátne materstvo alebo náhradné materstvo znamená vynosenie dieťaťa na objednávku rodičov, ktorí buď pre zdravotné, alebo iné dôvody nemôžu sami mať dieťa. Žena, nazývaná ako náhradná matka, vynosí dieťa a po pôrode ho za peňažnú odmenu či bezodplatne prenecháva páru, ktorý si dieťa „objednal“. Maurelová je narodená ako dieťa takéhoto tehotenstva. Je americko-francúzskeho pôvodu. O svojom živote, ale i stave a nástrahách surogátneho tehotenstva napísala biografiu. Opisuje svoje trápenia s emóciou a autentickosťou preživšieho. Prešla mnohými duševnými výzvami, ako je hľadanie vlastnej identity, úzkosťami, sebapoškodzovaním, alkoholizmom. V tridsiatke si dala urobiť genetický test a pochopila, že všetky jej prežité trápenia mali opodstatnenie.
Dnes sa venuje aktivizmu a bojuje za absolútny zákaz tejto praxe. Je hovorkyňou mimovládnej organizácie, ktorá od štátov žiada všeobecný zákaz surogácie. Pápež František, ktorému otvorene povedala, že je ateistka, a aj napriek tomu s ním chce spoločne bojovať za spomínané ciele, ju pozval na súkromnú audienciu.
Právo na duševné zdravie
Mnohé demokracie majú vo svojich ústavách zakotvené ľudské právo na zdravie, respektíve právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Patrí pod tento imperatív i právo na duševné zdravie? V predvečer novelizácie Ústavy SR som sa jej pýtala, či spolupracuje s organizáciami, ktoré pracujú na zlepšení systému pre duševné zdravie, psychologickú starostlivosť a jeho dostupnosť, a či spolu vedú dialóg na túto tému. Jej odpoveď bola prekvapujúco negatívna. Nielen matky, rovnako i deti z takéto tehotenstva sú vystavené traumatizácii, ktorá však nevzniká pri štandardom pôrode, kde dieťa zostáva s matkou, ktorá ho porodila. Takéto drastické odlúčenie môže neskôr v dospelosti spôsobovať depresie, úzkosti a podľa dostupných štatistík dokonca početnejšie pokusy o samovraždu.V konzervatívnej komunite je Olivia vítaným a cteným hosťom. No nebojí sa povedať, že je aj feministka a tento priestor využíva aj na osvetlenie problému právnej, morálnej a psychologickej ochrany žien.
Feminizmus vs. progresívne trendy
Ak berieme feminizmus ako humanistický smer, ktorý vytvára priestor na diskusiu k výzvam, ktorým čelia ženy, potom môže byť v rozpore s niektorými súčasnými ľavicovými, progresívnymi i liberálnymi politikami.
Maurelová pomenúva chýbajúci etický princíp náhradného materstva. Jej oponenti hovoria o klesajúcej pôrodnosti. Odpovedá, že si túto “službu” môže dovoliť len bohatá vrstva a zvýšenie pôrodnosti to neovplyvní.
Tieto hnutia vyzdvihujú medicínsky pokrok i veľký biznisový úspech s ekonomickým prospechom pre trh a spoločnosť. Maurelová však odhodlane a priamo pomenúva chýbajúci etický princíp tejto praxe. Jej oponenti hovoria o klesajúcej pôrodnosti. Odpovedá, že si túto “službu” môže dovoliť len bohatá vrstva a zvýšenie pôrodnosti to systémovo neovplyvní. Pomáha si prirovnaním surogácie k otrokárstvu: “Aj v minulosti mali sme majiteľov otrokov, ktorí sa o nich veľmi dobre starali, ale to neznamená, že otroctvo bolo etické."
Feministické myšlienky boli v počiatkoch rozprávané cez klasickú literatúru. Bol to literárny smer. Vznikol z filozofie osvietenstva i klasického liberalizmu. Neskôr si ho osvojili aj iné politické hnutia, konzervatívci, ľavica, ale i marxisti. Dokonca i Benito Mussolini vo svojom volebnom programe strany žiadal ženské volebné práva, pretože talianski fašisti si vyberali témy eklekticky. Vo Veľkej Británii dnes feministky bijú na poplach. Hovoria, že právna tranzícia transrodových ľudí (nie medicínska) oslabuje rovné zastúpenie žien a mužov. Táto žiadosť sa dostala na najvyšší súd vo Veľkej Británii, ktorý uznal, že pojem „žena“ je definovaný biologicky. Tieto feministky vystupujú proti politikám, ktoré progresívne hnutia navrhujú.
Existuje ľudské právo na dieťa?
Maurelovej záujem o túto tému nie je len osobný, je aj právny. Sama je právnička a počas návštevy Bratislavy vystúpila s prejavom aj pred slovenskými akademikmi. Hovorí, že neexistuje právo na rodičovstvo. Existujú len sebecké potreby a túžby ľudí. Vo svojej knihe píše: “Dieťa tak môže mať až šesť rôznych rodičov: biologickú (genetickú) matku, náhradnú matku (ktorá dieťa porodila), zákonnú matku (osvojiteľku), biologického otca, manžela náhradnej matky za predpokladu priznania otcovstva a zákonného otca”.
Ak by sme so stanoviskami z pohľadu bioetiky nesúhlasili, stále tu zostáva jednoduchá otázka z pohľadu osobnej zodpovednosti. Všetky politické smery, cirkvi, pro-life aj pro-choice organizácie vyzývajú na zodpovedný prístup k rodičovstvu. Ak máme podporovať osobnú zodpovednosť k rodičovstvu, to znamená priviesť deti do ekonomicky a vzťahovo rozumne nastaveného prostredia, nepatrí k tomu potom aj oprávnená kritika náhradného materstva?
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
