Vyvolalo to rôzne kritické reakcie, Borella obviňovali z rasizmu a potom sa čiastočne ospravedlnil. Ale španielsky socialistický politik vlastne len vyjadril samozrejmé presvedčenie mnohých, že „európska civilizácia“ je nadradená svetu. To vraj dokázala tým, že svet ovládla – a zásluhou toho je ostrovom blahobytu.
Ďalším príkladom európskeho ignorantstva je nedávny prieskum nemecky písaných médií, ktorý uvádza, že iba 5–10 % správ a informácií sa týka krajín globálneho Juhu, kde žije 85 % obyvateľov planéty. U nás by takýto prieskum dopadol ešte horšie.
Normalizovaná nadradenosť
Dejinnou iróniou v Borellovom prípade je, že to boli práve Španieli, ktorí ako prví Európania vyrazili do sveta plieniť záhrady iných kultúr. Ale nezostali sami. Čoskoro nasledovali ďalšie koloniálne a imperiálne mocnosti, ktoré neprestali koncentrovať bohatstvo pôvodných obyvateľov neeurópskeho sveta, a to podnes.
Odhady počtu obetí vraždenia a krutého zaobchádzania a zavlečených chorôb pri genocíde pôvodných obyvateľov Amerík udávajú okolo 90 miliónov ľudí. Kráľ malého Belgicka dokázal v Kongu vyhubiť 10 miliónov ľudí, nepočítajúc poodsekávané ruky tých, ktorí boli „pomalí“ pri ťažbe kaučuku. Známe sú hladomory v Indii pod britskou koloniálnou správou, celkovo odhadom 50 miliónov mŕtvych. Posledný bol v roku 1943 v Bengálsku. Winston Churchill sa k tomu vtedy vyjadril: „Hlad-nehlad, Bengálčania sa množia ako králiky.“
Aj ten najväčší chudák, ktorý sa náhodou narodil do „nadradeného“ národa, sa potom môže cítiť ako „niekto“ voči menšinám alebo migrantom.
Mnohí si lámali hlavu, ako mohol taký kultúrny národ ako Nemci splodiť nacizmus a genocídu európskych Židov. Ale rovnako kruto sa pred nimi správali v kolóniách aj iné kultúrne národy. A dnes sa rovnako odporne správa vláda koloniálneho sionistického štátu voči pôvodným obyvateľom Palestíny. Severoamerický politológ Samuel P. Huntington vo svojej známej knihe Konflikt civilizácií napísal: „Západ si podmanil svet nie vďaka nadradenosti svojich myšlienok, hodnôt alebo náboženstiev (ku ktorým sa priklonilo len málo príslušníkov iných civilizácií), ale skôr svojou prevahou v uplatňovaní organizovaného násilia. Západní ľudia na to často zabúdajú, ale ľudia mimo Západu nezabúdajú nikdy.“
Dehumanizácia, nástroj genocíd
Západ si vytvoril celú sústavu predstáv, že svetovej džungli plnej „divochov divných rás“ obetavo pomáha pozdvihnúť sa na vyššiu civilizačnú úroveň. Majstrovsky o tom vypovedá Kiplingova báseň Bremeno belochov. Bežných ľudí nie je ľahké presvedčiť, že je v poriadku kruto zaobchádzať s iným človekom. Aby to bolo prijateľné, treba spochybniť, že je to rovnaký človek ako my. Na kruté vykorisťovanie druhých je potrebné vytvoriť presvedčenie, že nie sú ľudia.
Je to nevyhnutné, aj keď chceme, aby obyčajní ľudia zabíjali iných obyčajných ľudí. Musia nadobudnúť presvedčenie, že tí druhí, celé skupiny a národy, sú monštrá, a preto musia byť zničení. Vojnová propaganda je v tom stále rovnaká, či už to bol francúzsky opis Nemcov ako barbarských a beštiálnych za prvej svetovej vojny, alebo nemecká nacistická ideológia árijcov nadradených Židom, Rómom či slovanským podľuďom.
Rasizmus a xenofóbia sú pre vládnucu triedu perfektne racionálna ideológia. Ospravedlňujú hierarchie, pomáhajú získať a udržiavať moc a bohatstvo. Podobne funguje aj patriarchálna ideológia, sexizmus a niektoré formy náboženského presvedčenia. Vlastne je možné ľubovoľne voliť ktorúsi biologickú, kultúrnu alebo sociálnu charakteristiku určitej skupiny.
Kapitalizmus je nezlučiteľný s rovnosťou
Nie náhodou sa rasizmus rozvinul práve v čase koloniálnych výbojov, ktorý je aj obdobím rozvoja kapitalizmu. Na akumuláciu kapitálu – a zbohatnutie európskych krajín – dobre poslúžila neplatená práca otrokov alebo živoriacich nádenníkov, neplatená práca žien, drancovanie prírody bez ohľadu na následky. Vo veľkej miere to pokračuje dodnes. Kobaltovú rudu pre našu elektroniku ťažia v Kongu aj deti, lacnú zeleninu zo španielskej Almeiry pestujú v desivých pracovných podmienkach biedne platení africkí migranti. A bohatstvo sa hromadí u čoraz užšej skupiny nadľudí s takmer neobmedzenou mocou.
Výhodou pre taký systém je, že aj ten najväčší chudák, ktorý sa náhodou narodil do „nadradeného“ národa, sa potom môže cítiť ako „niekto“ voči menšinám alebo migrantom. A často svoje frustrácie a nenávisť z bezmocnosti smeruje nie k tým, ktorí tento systém zaviedli a udržujú, ale k rovnakým alebo väčším chudákom, než je sám. Pre udržanie moci je to na nezaplatenie. Preto je v čase krízy fašizmus pokračovaním kapitalizmu inými prostriedkami.
Európa má, samozrejme, aj úctyhodnú históriu emancipačných zápasov za presadenie spravodlivosti a práv pre všetkých. Napriek čiastočnému úspechu takéto snahy v najlepšom prípade zostali v polovici cesty a stále čakajú na dovŕšenie. Predpokladom ďalšieho pokroku je odmietnutie rasizmu a presadenie demokratickej správy ekonomiky, bez ktorej sa formálna politická demokracia mení skôr alebo neskôr na oligarchiu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
