EÚ sa musí Trumpovi postaviť

Spojené štáty a Európska únia oznámili 27. júla 2025 v škótskom Turnberry predbežnú obchodnú a investičnú dohodu. V skutočnosti sa však nič nepodpísalo, a aj keby sa tak stalo, nemalo by to cenu papiera, na ktorom to bolo napísané. Koniec koncov americký prezident Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia podpísal formálnu obchodnú dohodu s Kanadou a Mexikom, aby ju hneď po návrate do funkcie roztrhal.

12.10.2025 15:00
debata (6)

Akákoľvek dohoda s Trumpom sa preto musí považovať prinajlepšom za dočasné prímerie. Bude platiť len dovtedy, kým vrtošivý americký vodca neuvidí alebo nevypočuje niekoho alebo niečo, čo z nového rozmaru urobí oficiálnu politiku.

Napriek tomu stojí za to pripomenúť si špecifiká dohody z Turnberry, pretože niektoré z nich boli dosť zvláštne. Vzhľadom na to, že Európa má o 30 % viac ľudí a len o niečo menšiu ekonomiku (z hľadiska kúpnej sily) ako USA, štandardná teória vyjednávania by naznačovala, že akákoľvek dohoda bude približne symetrická. Namiesto toho bola úplne jednostranná. Okrem toho, že USA zaviedli nespravodlivé clá na európsky dovoz, Európa sa zaviazala investovať v USA a nakupovať americkú energiu.

EÚ však, samozrejme, nemôže nič také sľúbiť. Ako som žartom upozornil obchodných vyjednávačov EÚ, Európa (zatiaľ) nie je centrálne plánovaná ekonomika. EÚ nemôže Európanov nútiť k určitým investíciám alebo nákupom; čísla z Turnberry boli ponúknuté len preto, aby Trumpa upokojili a umožnili mu pochváliť sa, že využil silu Ameriky na získanie ďalšieho skalpu a vyťažil viac hodnoty z globálnych dodávateľských reťazcov. Koho zaujíma, či bolo pošliapané medzinárodné právo? To jednoducho robia veľmoci. Stačí sa pozrieť na Rusko s jeho dobyvačnou vojnou proti mierovému susedovi.

Vrtošivý Trump porušil prímerie

Ako som očakával, prímerie nevydržalo. O necelý mesiac neskôr sa Trump opäť vyhrážal Európe, tentoraz v súvislosti s jej zákonom o digitálnych trhoch, ktorého cieľom je zabezpečiť hospodársku súťaž na trhu, a zákonom o digitálnych službách, ktorého cieľom je zmierniť škody, ktoré Európe spôsobujú digitálne platformy. Okrem iného vyžaduje určitú „moderáciu obsahu“, aby sa zabránilo algoritmickému posilňovaniu podnecovania k násiliu a dezinformáciám, ktoré malo také katastrofálne následky v Mjanmarsku, a trvá na zdanení veľkých technologických spoločností (ktoré nasadili svoje brilantné mozgy nielen na to, aby používateľov zavádzali, ale aj na to, aby sa vyhli plateniu daní).

Nemá zmysel ustupovať krajine, ktorej vládne bezprávny prezident – kráľ, človek, ktorého poháňa výlučne osobná posadnutosť, mylné predstavy o ekonomike a neopodstatnené (neriešiteľné) sťažnosti.

Na rozdiel od toho, čo si Trump zrejme myslí, tieto nariadenia nie sú diskriminačné voči USA a ich technologickým gigantom. Uplatňujú sa jednotne voči všetkým firmám pôsobiacim v EÚ. Predstavujú výsledok dlhého procesu zvažovania, v ktorom regulačné orgány a zákonodarcovia EÚ starostlivo zvažovali prínosy a náklady spojené s alternatívnymi opatreniami v kontexte rýchlo sa meniaceho sveta s rýchlo sa meniacimi technológiami. Ako pri všetkých takýchto procesoch, aj tu sa názory líšili, pričom niektorí sa obávali, že pravidlá sú príliš reštriktívne.

S mnohými ďalšími sa však obávam, že pravidlá nie sú dostatočne reštriktívne. Technologické giganty stále využívajú príliš veľkú trhovú silu, príliš málo moderujú obsah a naďalej zneužívajú práva na súkromie. Táto situácia má vážne nepriaznivé účinky na európsku spoločnosť, najmä na jej mladých ľudí a demokratickú politiku.

Európe chýba odvaha

Otázka, pred ktorou teraz stojí EÚ, je však iná. Bez ohľadu na svoje názory na existujúce nariadenia sa Európania musia rozhodnúť, či sa vzdajú svojej suverenity a demokratických procesov v prospech zastrašujúceho autoritárskeho populistu, ktorého podporujú (a často aj riadia) americkí technologickí oligarchovia. Trump neustále dokazuje, že koná v záujme svojich najbližších podporovateľov a rodinných príslušníkov, nie v záujme amerického ľudu a už vôbec nie v záujme Európy.

Teraz by sme už všetci mali vedieť, že kapitulácia povedie len k ďalším požiadavkám. Nemá zmysel ustupovať krajine, ktorej vládne bezprávny prezident – kráľ, človek, ktorého poháňa výlučne osobná posadnutosť, mylné predstavy o ekonomike a neopodstatnené – a teda neriešiteľné – sťažnosti. Európske hodnoty sú príliš dôležité na to, aby sa s nimi obchodovalo.

Áno, postaviť sa Trumpovi môže mať krátkodobé náklady, najmä pre firmy, ktoré sú závislé od amerického trhu. Lenže zatiaľ čo ekonómovia už dávno uznali, že z obchodu plynú zisky, ak sa uskutočňuje za spravodlivých podmienok, Trump sa snaží vyžmýkať z globálnych dodávateľských reťazcov čo najviac pridanej hodnoty. To znamená, že zisky pre Európu sú výrazne znížené – a môžu byť dokonca záporné.

EÚ má ekonomickú silu, aby odolala Trumpovým clám, najmä teraz, keď investuje do prezbrojenia, aby vyhrala vojnu na Ukrajine. Navyše straty, ktoré by vznikli ustúpením, by boli oveľa väčšie. Zásady, ktorými sa riadi medzinárodný obchod od druhej svetovej vojny, sú rozhodujúce na to, aby bol obchod všeobecne prospešný. Bez právneho štátu trhy neprinášajú efektívne alebo spravodlivé výsledky. Odradilo by to investície, utrpel by rast a ešte viac by sa oslabila demokracia.

Keď sa čínsky prezident Si Ťin-pching postavil proti Trumpovi, Trump ustúpil. A nedávno dal brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva jasne najavo, že niektoré veci nemožno ohroziť: suverenitu, dôstojnosť, právny štát a demokraciu jeho krajiny. EÚ by mala urobiť to isté.

© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org

Facebook X.com 6 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #EÚ #USA #Európa #Donald Trump #Project Syndicate #americké clá
Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"