Priemerná ročná teplota vlaňajšieho roka však mala teplotnú odchýlku ešte asi o 1 °C vyššiu. Napríklad v Hurbanove dosiahla priemerná ročná teplota hodnotu až 13,4 °C, čo zodpovedá klíme Pádskej nížiny v severnom Taliansku.
Tento rok teda nebude patriť k tým historicky najteplejším. Na pocit bolo citeľne chladnejšie najmä leto (jún – august), ktoré bolo asi 10. až 11. najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní. Treba však tiež povedať, že všetkých 10 najteplejších liet sa vyskytlo v tomto storočí. Ak by sme priemernú teplotu tohtoročného leta hodnotili podľa starého klimatického normálu 1961 – 1990, vyšlo by nám ako mimoriadne teplé. V minulom storočí by sa v Hurbanove zaradilo na prvú priečku najteplejších liet od začiatku meraní na tejto stanici.
Pocity verzus realita
Leto bolo chladnejšie najmä v porovnaní s vlaňajším, ktoré sa skončilo ako rekordne teplé. Počasie bolo znesiteľnejšie najmä vďaka menšiemu počtu tropických nocí, keď minimálna teplota neklesla pod 20 °C. Napríklad kým v Bratislave sa vlani za celé leto vyskytlo 28 takýchto nocí, počas tohtoročného leta ich bolo len sedem. Okrem toho nad naše územie prúdil suchší vzduch, čo malo vplyv na pocitové vnímanie leta, ktoré bolo v porovnaní s vlaňajším oveľa znesiteľnejšie.
Napriek tomu, že meteorologické leto sa skončilo 31. augusta, vysokými teplotami sa pripomenulo ešte v septembri. Na prelome astronomického leta a jesene sme na Slovensku pozorovali mimoriadne až rekordné vysoké teploty vzduchu. Aj preto sa skončil september ako teplotne silne nadnormálny. Podľa klimatickej služby Copernicus skončil september 2025 globálne ako tretí najteplejší september. Krátko po septembrovom teplotnom extréme sa tento mesiac vyskytol ďalší. Začiatkom októbra sa prudko ochladilo a Slovensko zasiahla vlna mrazov. Čiže stačilo desať dní na to, aby tropické noci vystriedal mráz.
Ide o dôsledok zmeny klímy alebo takého prudké teplotné výkyvy sa vyskytovali aj v minulosti? Bližšie k pravde má druhá časť výpovede. Počasie je v našich zemepisných šírkach prirodzene premenlivé a zmena klímy túto premenlivosť nespôsobuje, aj keď jej prejavy môže zosilniť. Je to podmienené striedaním ročných období a tiež cirkulačnými podmienkami. Na rozdiel od minulosti sa však zvyšuje frekvencia situácií s nadnormálne teplým počasím. Chladnejšie periódy, aj keď môžu byť výrazné, majú zväčša epizodický charakter.
Globálne otepľovanie ako najvýraznejší prejav klimatickej zmeny si nemôžeme predstaviť ako nejaký lineárny trend. To by bolo v rozpore s fyzikálnymi zákonmi, a ak by k takému javu teoreticky prichádzalo – teda každý rok by bol teplejší ako ten predchádzajúci – znamenalo by to veľmi rýchly zánik života na Zemi. Vďaka prirodzeným výkyvom počasia a klímy sme zatiaľ nedospeli do bodu, od ktorého by už nebolo návratu.
Senzačné informácie o príchode tuhej zimy sa zvyknú objavovať na amatérskych meteorologických stránkach, národné meteorologické služby ani vedecké inštitúcie takéto predpovede nezverejňujú.
Každé ochladenie by sme teda mali prijímať s pocitom, že príroda ešte dokáže udržiavať klímu v prijateľnej kondícii. Vnímanie širokej verejnosti je však často presne opačné. Na sociálnych sieťach sa často objavujú náreky, že teplé počasie sa končí, a niektorí by boli najradšej, ak by leto u nás trvalo aspoň 10 mesiacov. Buďme radi, že takýto scenár aktuálne nehrozí a prirodzené striedanie ročných období nie je ohrozené. Mení sa však ich charakter, napríklad studené letá a zimy sa už nevyskytujú.
Dobre cielené dezinformácie
„Čaká nás najtuhšia zima storočia,“ takéto a podobné dezinformácie zaplavujú na jeseň internet a objavujú sa aj na stránkach niektorých bulvárnych médií. Často to býva po prvom výraznejšom jesennom ochladení a mohli sme sa o tom presvedčiť aj tento rok. Senzačné informácie o príchode tuhej zimy sa zvyknú objavovať na amatérskych meteorologických stránkach, národné meteorologické služby ani vedecké inštitúcie takéto predpovede nezverejňujú.
Tuhú zimu má mať na svedomí polárny vortex. Polárny vortex (vír) sa však na severnej hemisfére zvýrazňuje každú zimu a ide o prirodzený atmosférický proces. Sám osebe teda tuhú zimu spôsobiť nemôže. Vo veľkopriestorovej cirkulácii atmosféry však môže nastať množstvo faktorov, ktoré spôsobia, že polárny vír sa deformuje alebo rozdelí na samostatné stredy, čím sa vytvoria podmienky na vpád studeného vzduchu z Arktídy alebo zo Sibíri. K takýmto situáciám môže prísť za zimu niekoľkokrát. Nikdy sa však nedá na dlhý čas predpovedať, kde sa deformácia polárneho víru prejaví, či studený vzduch zasiahne Európu, alebo Ameriku. Rovnako sa ani nedá na tri mesiace dopredu predpovedať, či k takej situácii v zime vôbec príde. A ak príde, tak v ktorej časti zimy to bude.
Podobne senzačne znejú aj titulky, že Európu čakajú túto zimu silné mrazy alebo že v Európe napadne veľa snehu. Treba si uvedomiť, že Európa je pomerne rozsiahly kontinent s členitým povrchom, leží v rôznych klimatických pásmach a je teda dosť pravdepodobné, že v niektorom z jej regiónov sa počas zimy naozaj vyskytnú silné mrazy alebo napadne veľa snehu. Z hľadiska dlhodobej prognózy má však takáto informácia nulovú výpovednú hodnotu. Dlhodobé sezónne prognózy vydávané meteorologickými službami majú veľmi všeobecný charakter a sústreďujú sa na predpokladané teplotné odchýlky od dlhodobého priemeru.
Mohli by sme si položiť otázku, prečo sa každoročne pred začiatkom zimy objavujú senzačné prognózy o príchode tuhej zimy. A možno by sme neboli ďaleko od pravdy, ak by sme predpokladali, že to nejako súvisí s fosílnym biznisom. Predstava, že Európa bude mrznúť, pretože jej bude chýbať plyn, nie je zase až taká nová a ani originálna. Každoročné veštenie tuhej zimy sa tak už stalo súčasťou klimaskeptického folklóru. Kráľ klimaskeptikov nám nedávno vo svojom prejave v OSN nezabudol pripomenúť, že klimatická zmena je najväčší podvod v novodobej histórii. Ak by sme mali veriť jeho slovám, potom nás najtuhšia zima storočia určite neminie. Alebo inak povedané: môže nám byť ešte veľmi horúco.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
