Netrvalo dlho a zverejnené bolo voči malým partnerom veľkorysé rozdelenie kresiel – ANO deväť, Motoristi štyri a SPD tri – vrátane zoznamu rezortov, kam jednotlivé strany zamieria.
Zatiaľ čo však hnutie SPD, ktoré získalo menej hlasov, ako očakávalo, zostalo v úzadí a pozornosť upútalo len volaním Tomia Okamuru (pripadnúť mu má kreslo predsedu Poslaneckej snemovne) po hlave policajného prezidenta, Motoristi sa začali hrať na veľkých pánov.
Ich predseda Petr Macinka má prísť na ministerstvo životného prostredia – a už sľubuje, že tam potečie zelená krv. Proti jeho vymenovaniu vznikla petícia podpísaná stovkami vedcov a environmentálnych aktivistov. Ďalšiu petíciu spísali umelci proti zvažovanému ministrovi kultúry za Motoristov Otovi Klempířovi.
Pikantné je, že práve Turek, ktorého ešte pred voľbami Macinka ospravedlňoval ako politického začiatočníka, ašpiruje na kreslo ministra zahraničia.
Veľký kritik EÚ a všetkého zeleného, pre ktorého je typické arogantné vystupovanie, sa stal ikonou pre časť mladých i starších mužov. Čoskoro sa ukázalo, že mu nič nie je sväté. Prekračuje rýchlosť na diaľniciach a fotí sa pri tom, zbiera historické predmety s nacistickou tematikou, zachytený bol aj pri hajlovaní. To vraj súvisí s jeho náklonnosťou k čiernemu humoru.
Rovnako obhajuje svoje statusy na sociálnych sieťach – agresívne a nenávistné najmä voči menšinám. Keď sa objavil dlhý zoznam príspevkov, ktoré podľa českého Deníka N boli zmazané z jeho profilu, začal Turek kľučkovať.
K niektorým sa hlási, k iným nie, najmä odmieta autorstvo toho, ktorý oslavuje podpaľačský útok na rómsku rodinu vo Vítkove v roku 2009. Čerstvo uniklo, že s ním bolo vedené priestupkové konanie kvôli obrázku šibenice, ktorý umiestnil za stierač vozidla saudskoarabského diplomata.
Pikantné je, že práve Turek, ktorého ešte pred voľbami Macinka ospravedlňoval ako politického začiatočníka, ašpiruje na kreslo ministra zahraničia. Cez prsty by sa naňho pozerali v Nemecku, Poľsku, Izraeli i v arabských štátoch. S jeho vymenovaním by nepochybne otáľal aj prezident Petr Pavel.
Lenže všetko ešte môže byť inak. Keďže personálie začali Babišovi prerastať cez hlavu, vyhovel prezidentovi, debatu o nich odložil a začal rokovať o programe budúcej koaličnej vlády. Ani to nebude ľahké. ANO chce rozdávať, Motoristi šetriť. S Okamurom sa zase bude Babiš ťažko dohovárať na zahraničnej politike. Tešiť ho môže len to, že SPD nechce vyslať do vlády svoju prvú ligu, ale len spolupracujúcich „expertov“.
Babiš má rád veci pod kontrolou, preto preferoval menšinový jednofarebný kabinet, ktorý však Motoristi aj SPD odmietli podporiť. Okrem toho mu nejde politický boj „na blízko“. Nerád sa púšťa do sporov s partnermi i s prezidentom. Keď sa za jeho predchádzajúcej koaličnej vlády prezident Zeman preťahoval so sociálnymi demokratmi o vymenovaní ministrov, Babiš sa tváril, že sa ho to netýka.
Už preto možno očakávať, že jeho rodiaca sa vláda bude nestabilná a možno ani dlho nevydrží. Čo sa tiež dá čakať od strán, ktoré si zakladajú na veľkých slovách a okázalých gestách a ktorých politika je založená predovšetkým na negácii.
Keď potom za ministrov ponúknu jedincov budiacich odpor v profesijných skupinách, občianskej verejnosti i v zahraničí, je zarobené na hanbu, ktorá by dopadla na celú Českú republiku. Piráti už s odkazom na Babišovu dotačnú kauzu a na Turkovu posadnutosť nacistickými symbolmi hovoria o vláde „Bocianieho a Orlieho hniezda“.
Takto si to Andrej Babiš nepredstavoval. Chcel v porovnaní s nemastnou-neslanou érou Petra Fialu (ODS) ukázať majstrovské vládnutie, no namiesto toho ho čaká stráženie vreca bĺch.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
