Ešte existuje možnosť, že sa podarí presadiť, ako to nahlas vyslovil podpredseda NR SR Tibor Gašpar, čo si možno v duchu želá Robert Fico, predĺžiť volebné obdobie tejto vlády na päť rokov. Inak sa práve napĺňa polovica mandátu štvrtej vlády Roberta Fica, ktorá prevzala moc 25. októbra 2023. Krátko po prevzatí moci, 13. 11. 2023, vláda prijala Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 – 2027 „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“ (PVV) a po jeho predložení o deň neskôr získala v NR SR dôveru.
Tri konsolidačné balíčky
Ako sa uvádza na začiatku PVV, voliči sa vo voľbách v septembri 2023 rozhodli „ukončiť obdobie chaosu a amatérskych rozhodnutí, ktoré ohrozovali hospodárstvo krajiny, sociálnu súdržnosť spoločnosti,“ atď. Inými slovami, PVV akoby potvrdilo, že voľby koalícia vyhrala „zásluhou“ katastrofálneho Matovičovho – Hegerovho vládnutia, po ktorom nasledovalo krátke intermezzo úradníckej vlády pod vedením Ľudovíta Ódora, budúceho nominanta PS na post šéfa volebnej kampane do Európskeho parlamentu.
Nepochybne, keby moc prevzal ktokoľvek, bol by na začiatku vládnutia konfrontovaný s rovnakými bariérami ako Robert Fico: s dôsledkami covidovej pandémie; s vojnou na Ukrajine a s protiruskými sankciami, ktoré vzhľadom na naše historické vzťahy s Ruskom, respektíve s bývalým Sovietskym zväzom, dopadajú na nás viac ako na iné štáty EÚ; následne s pokračujúcou energetickou a inflačnou krízou a s dôsledkami predchádzajúceho vládnutia.
Ak sa tri konsolidačné balíčky hádžu na hlavy Matovičovej a Hegerovej vlády, má terajší minister financií Ladislav Kamenický pravdu v tom, že svojmu nasledovníkovi Eduardovi Hegerovi odovzdal v roku 2020 hospodárenie štátu v oveľa väčšom poriadku, ako ho v roku 2023 zdedil: deficit v roku 2019 neprekročil 1,2 % HDP a dlh 48 % HDP, no koncom roka 2023 už deficit vyskočil na 4,9 % HDP a dlh na 56 % HDP. To bol dôvod, prečo v júni 2024 spustila Európska komisia proti Slovensku procedúru nadmerného deficitu.
Konsolidačné balíčky štvrtej Ficovej vlády majú, respektíve tretí v roku 2026 bude mať, okrem pokusu zlepšiť financie štátu i nechcené dosahy: na infláciu, hospodársky rast, sociálnu situáciu rôznych skupín spoločnosti, podnikateľské prostredie a pod. Kým na prvý a druhý konsolidačný balíček najviac doplatil podnikateľský sektor, tretí balíček najviac zaplatia zamestnanci.
Isté je, že víťazmi troch konsolidácií – a to napriek zavedeniu progresívnej dane – zostávajú najvyššie príjmové a majetkové lobistické skupiny.
Zvýšenie DPH v 2. balíčku (s výnimkou zníženia DPH na niektoré potraviny a pod.) prispelo k zvýšeniu inflácie z 2,9 % v septembri 2024 na 4,3 % v septembri 2025. „Bez viny“ nie je ani podnikateľský sektor, ktorý si do cien evidentne započítal i zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia a transakčnú daň, čo tiež pribrzdilo rast hospodárstva. Zníženie kúpyschopného dopytu, ako dôsledok 3. balíčka, rast ešte viac spomalí z odhadovaných 1,3 % v tomto roku na 0,8 % (podľa NBS) a ešte viac na 0,5 % v roku 2026.
Isté je, že víťazmi troch konsolidácií – a to napriek zavedeniu progresívnej dane – zostávajú najvyššie príjmové a majetkové lobistické skupiny: nepostihla ich ani daň z nehnuteľnosti na cenovom princípe, ani daň z dedičstva, ani daň z bohatstva a dokonca ani ročné zúčtovanie sociálnych odvodov. V druhom konsolidačnom balíčku sa im dokonca znížila daň z dividend, ktorá sa ešte pred rokom zvýšila.
A to vo vláde, v ktorej do 17. 10. t. r. (v ten deň na kongrese Strany európskych socialistov (PES) v Amsterdame sa rozhodlo o definitívnom vylúčení Smeru z radov PES), sa Smer i Hlas hlásili k sociálnej demokracii. Možno sa Smer po 17. októbri pridá k pravicovej frakcii Patrioti pre Európu v Európskom parlamente, v ktorej je i Babišovo ANO a Orbánov Fidesz – jeho najbližší spojenci v politike.
Od konsolidácie kam?
Spomalenie rastu už od roku 2022 je zlou správou. Ešte horšou je poznanie, čo ho spôsobilo. 1. Nedarí sa zastaviť zaostávanie konvergencie Slovenska za priemerom EÚ. Naopak, v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily SR dosahovala v roku 2023 iba 73 % priemeru EÚ, kým v roku 2012 to bolo o štyri percentuálne body viac (77 %). V rokoch 2025 a 2026 nemožno čakať žiaden skok dopredu.
2. Podľa European Innovation Scoreboard 2025 je SR na rebríčku EÚ štvrtá od konca. Nie je to, žiaľ, nič nové. V skupine tzv. „emerging innovators“, t. j. medzi inovátormi začiatočníkmi, zotrvávame už roky a vyhliadky nie sú povzbudivé.
3. Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia dosiahla v roku 2024 až 18,3 %, t. j. je ňou postihnutých viac ako 980-tisíc ľudí. V roku 2023 chudoba ohrozovala „iba“ 17,6 % obyvateľov Slovenska, t. j. okolo 943 000 ľudí. Druhý a tretí konsolidačný balíček tieto čísla ešte zhoršia, nehovoriac o zvýšení regionálnych rozdielov medzi Bratislavou a Prešovským krajom. A dalo by sa pokračovať.
PVV a najnovšie i TRESK, ktorý predstavila PS, hovoria, že ak sa chceme dostať dopredu, treba naskočiť na iný model rastu. PS zatiaľ nevie, ako na to, a štvrtá Ficova vláda takýto „skok“ zatiaľ nerealizuje. V polovici vládnutia stojí pred dilemou: reštart v polčase alebo polčas rozpadu?
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
