Práve som sa vrátila z Ríma. Zúčastnila som sa tam dialógov Minerva, čo sú stretnutia teológov, mysliteľov z celého sveta a technologických lídrov, najmä zo Silicon Valley. Svätá stolica už takmer desať rokov podporuje ucelený dialóg o AI a kultivuje hĺbkovú reflexiu o otázke, ktorá pričasto spôsobuje polarizačné postoje.
Ako reagovať na inovácie a nezošalieť
Zosnulý pápež František sa podobne ako v prípade klimatických zmien usiloval aj o nadviazanie tohto dialógu. Úsilie, ktoré inicioval, prinieslo postupné záväzky postaviť „ľudskosť do centra“ nového technologického vývoja. Toto motto bolo základom jeho posolstiev k témam verejného záujmu, a to aj v jeho príhovore k hlavám štátov a vlád, ktoré sa minulý rok zišli v Apúlii na samite G7.
František pracoval jednak na prehĺbení, jednak na rozšírení perspektívy. Vyzval nás, aby sme o AI uvažovali kriticky. Varoval pred rizikami, ale zdôraznil aj jej potenciálny prínos pre spoločnosť.
Jeho nástupca, pápež Lev XIV., teraz túto perspektívu potvrdil. Zvolené meno nového pápeža, Lev, odkazuje na Leva XIII., autora encykliky Rerum novarum z roku 1891, ktorá je základným textom sociálnej náuky cirkvi, vytvorenej v dôsledku sociálnych otrasov rozpútaných priemyselnou érou. Lev vidí jasnú paralelu medzi okolnosťami, ktorým čelil jeho menovec, a súčasnými výzvami, ktoré predstavuje AI. Odkedy sa stal pápežom, opakovane vyzýva na etickú a štrukturálnu odpoveď zoči-voči tejto technológii.
V čase, keď industrializácia vytvárala robotnícku triedu a mnohých odsúdila na chudobu a vykorisťovanie, sa dokument Rerum novarum (slovensky O nových veciach) pokúšal hľadať rovnováhu. Vytýčil jasnú hranicu medzi komunizmom a kapitalizmom, odmietol triedny boj a uznal súkromné vlastníctvo ako prirodzené právo, ktoré umožňuje ľuďom užívať plody svojej práce. Zároveň však odsúdil koncentráciu bohatstva v rukách niekoľkých priemyselníkov, povzbudzoval robotníkov zakladať odbory a uznal úlohu štátu pri poskytovaní sociálnej ochrany.
Rerum novarum znamenal obrat v živote cirkvi, ktorá sa predtým usilovala stáť bokom od mnohých síl rozpútaných modernitou. Encyklika Leva XIII. sformulovala vlastnú sociálnu doktrínu, a tá následne viedla k prijatiu právnych predpisov na ochranu nedeľného odpočinku, zavedeniu rodinných prídavkov, vzniku niektorých odborových zväzov a napokon k hlavným koncepciám kresťanskej demokracie, ktorá sa stala vedúcou politickou silou v povojnovej Európe.
Čo znamená dôstojnosť práce vo veku AI? Zredukuje AI človeka na otroka technológie? Ako si môžeme zachovať ľudský úsudok a tvorivosť zoči-voči technológii, ktorá sa na nahradenie týchto funkcií už používa?
V súčasnosti AI vyvoláva podobné otázky o práci, nerovnosti a ľudskej situácii. Čo znamená dôstojnosť práce vo veku AI? Tentoraz sa revolúcia ani tak netýka manuálnej výroby, ako skôr intelektuálnej práce. Zníži rozšírenie tejto technológie mzdy strednej triedy? Ohrozí zdroje zmyslu a spoločenstva, zredukuje človeka na otroka technológie? Ako si môžeme zachovať ľudský úsudok a tvorivosť zoči-voči technológii, ktorá sa na nahradenie týchto funkcií už používa? Určujúcou ekonomickou otázkou je, či sa technológia dá navrhnúť tak, aby dopĺňala ľudskú prácu, a nie ju nahrádzala.
Nedať zničiť ľudskosť
Nová technológia kladie aj ďalšie nové otázky. Čo si máme myslieť o aplikáciách umelej inteligencie, ktoré simulujú „rozhovory“ s mŕtvymi na základe videozáznamov a zvukových záznamov zosnulých? Aký to bude mať vplyv na učenie detí? Ako môžeme zabezpečiť, aby sa interakcia s týmito nástrojmi neobmedzovala len na niekoľko jazykov? Vedci sa zhodujú v tom, že na svete existuje približne 7 000 jazykov (nehovoriac o ďalších tisícoch dialektov), ale väčšina veľkých jazykových modelov sa trénuje len na zlomku z celkového počtu.
Lev XIV., vzdelaním matematik, nie je ani technofób, ani technofil. Je zástancom prístupu založeného na rozlišovaní: venovať čas pochopeniu pred odsúdením a diskusiu skôr humanizovať, než prispievať k jej polarizácii. Podobne ako Lev XIII. má v úmysle prijať opatrenia, aby technologická revolúcia zostala v službe pracujúcich ľudí a spoločného dobra spoločnosti.
Vstup Vatikánu do týchto diskusií sa môže zdať neočakávaný, ale určite je legitímny. Na svete žije približne miliarda katolíkov a cirkev má priamy vplyv na viac ako 200-tisíc škôlok, škôl, vysokých a stredných škôl, univerzít a viac ako 100-tisíc zdravotníckych zariadení, opatrovateľských centier a nemocníc – na všetkých obývaných kontinentoch. Môže zohrávať väčšiu úlohu ako mnohé iné inštitúcie pri zabezpečovaní toho, aby bola AI pákou inklúzie. Svojimi vlastnými slovami nám môže pripomenúť, že technológia musí slúžiť ľuďom a spoločnosti, a nie naopak.
Etickú zodpovednosť nemožno ponechať len na vlády alebo technologické giganty. Vytvorenie spravodlivej, inkluzívnej a udržateľnej AI si vyžaduje spojenie rôznych – a niekedy nepravdepodobných – hlasov. Takýto postup je presne v duchu vatikánskych dialógov Minerva a týka sa každého z nás, či už sme veriaci alebo nie.
Éra algoritmov oživuje staré, zásadné otázky o mieste človeka v systémoch, ktoré sami vytvárame. Odpovede sú stále na nás.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org
