Samozrejme, mnohí ministri zaneprázdnení diskusiami s MMF o svojich prísnych fiškálnych rámcoch si to mohli nevšimnúť. Našťastie je dar stále na stole.
MMF a rozvojové krajiny by mali podporiť ponuku ministerstva financií USA Argentíne, ale zároveň požiadať o globálnu emisiu nových cenových SDR. Prijatím tejto myšlienky by USA mohli dosiahnuť významné strategické víťazstvo, hoci Trumpovými dôvodmi na ponuku pomoci Argentíne je predovšetkým podpora krajiny dôležitej pre USA a posilnenie väzieb so spojencom, prezidentom Javierom Mileiom.
<MT> Zmeny po pandémii COVID-19 <A> Po piatich rokoch od začiatku pandémie COVID-19 a štyri roky od poslednej emisie SDR rozvojové krajiny vyčerpali väčšinu svojich zdrojov. Do januára 2023 viac ako 23 krajín s nízkymi príjmami a 21 krajín so strednými príjmami vyčerpalo celý prídel na rok 2021. V Afrike 19 krajín tak zúfalo potrebovalo likviditu, že vyčerpali viac ako sto percent pridelených prostriedkov.
Výhody pridelených SDR nemožno preceňovať. Hoci boli emisie v roku 2021 malé a nerovnomerné, pomohli krajinám obstarať vakcíny COVID-19, poskytnúť úľavy podnikom, spustiť programy záchrannej siete na udržanie životov a živobytia a zmobilizovať investície do nových výrobných kapacít vakcín. V mnohých prípadoch tieto opatrenia pomohli odvrátiť hlbšie sociálne krízy a nepokoje.
Ale hoci alokácia na rok 2021 pomohla krajinám ustáliť most, nebola dostatočne veľká, aby im pomohla ho prekročiť. Z 650 miliárd USD – najväčšej alokácie v histórii MMF – dostala Afrika približne 33 miliárd USD a Argentína 3,1 miliardy USD. Ani v jednom prípade nebola táto suma dostatočne veľká.
Argentína dokázala splniť svoje dlhové záväzky voči MMF, keďže na platby MMF použila sto percent pridelených SDR, ale stále musela platiť obrovské splátky za dlhovú službu.
Ministerstvo financií USA teraz navrhuje výmenu takmer šesťkrát vyššiu, ako je pridelená suma na rok 2021. Podpora v takomto rozsahu by poskytla významnú úľavu a v kombinácii s rozsiahlym balíkom politických reforiem by mohla Argentíne pomôcť prelomiť dlhodobý cyklus neúspešných záchranných programov MMF.
Pomoc v riešení inflácie
Podobne primeraná alokácia pre Afriku – viac ako 200 miliárd USD – by mohla mnohým krajinám umožniť začať riešiť infláciu, zlepšiť infraštruktúru a udržať krok v pretekoch s umelou inteligenciou. Okrem toho by niektoré z nich mohli investovať do zvyšovania hodnotového reťazca v odvetví kritických nerastných surovín, čo by bolo v prospech USA.
A všetky africké krajiny by sa mohli spojiť, aby podporili regionálne inštitúcie, čím by sa posilnila ich finančná rozvaha a umožnil by sa väčší pákový efekt pri investíciách (v súlade s návrhom Hybridného kapitálu Africkej rozvojovej banky a Medziamerickej rozvojovej banky).
V každom prípade Afrika, Argentína a mnohé rozvojové ekonomiky na celom svete potrebujú dodatočné zdroje na zvládnutie krízy likvidity vyplývajúcej zo zvýšeného fiškálneho napätia, narastajúcich globálnych nerovnováh, vysokých nákladov na kapitál a masívnych dotácií, ktoré ponúka euroatlantický svet na prilákanie a udržanie kapitálu.
Nová emisia zvláštnych práv čerpania pod vedením USA by bola prejavom ich vedúceho postavenia v otázke, ktorá vždy frustrovala všetkých, ktorí sa ju pokúšali riešiť. Okrem toho, keďže členovia skupiny G7 majú čoraz väčšie problémy so zvládaním vlastnej fiškálnej záťaže, zmiernilo by to ich potrebu uskutočňovať transfery rozvojovým krajinám. V USA, Japonsku, vo Francúzsku, v Taliansku a Spojenom kráľovstve predstavujú v súčasnosti len úrokové platby 3 % HDP.
Podľa MMF sa očakáva, že náklady Japonska na dlhovú službu pri súčasných sadzbách presiahnu v roku 2025 180 miliárd USD, čo je viac ako desaťnásobok rozpočtu na rozvojovú pomoc.
Jednou z mnohých výhod SDR je, že až do ich monetizácie ide o rezervné aktíva, ktoré nevytvárajú dlh; a aj vtedy sú náklady na konverziu stále nižšie ako pri pôžičkách za zvýhodnené sadzby. Vďaka tomu sú SDR rozumným spôsobom, ako poskytnúť lacný kapitál všetkým krajinám s nižšími a so strednými príjmami.
Namiesto poskytovania swapovej linky, v rámci ktorej severoamerickí daňoví poplatníci v podstate posielajú peniaze Argentíne, by USA mohli poskytovať širokú podporu mnohým krajinám v rámci jedného rámca.
USA by mohli využiť svoju moc na zavedenie globálnej záchrannej siete a na pomoc investíciám pre krajiny na zníženie migrácie.
Stále by mohli zadržať príspevky od hŕstky krajín, ktoré možno nechcú podporovať, a vyhli by sa riziku, že poskytnú pôžičku strane, ktorá môže zlyhať (ako v prípade Argentíny). V skutočnosti by USA podporovaním iných ekonomík stále podporovali Argentínu vzhľadom na jej závislosť od vývozu.
USA stále zastávajú jedinečnú vedúcu úlohu vo svete. Mohli by využiť svoju moc nielen na zavedenie globálnej záchrannej siete v čase, keď je naliehavo potrebná, ale aj na zabezpečenie toho, aby bol ďalší prídel dostatočne veľký na to, aby krajiny získali likviditu, ktorú potrebujú na investície do rastu a zamestnanosti, zníženie migrácie a únik z dlhovej tiesne.
Navrhovaná swapová linka pre Argentínu, ktorú navrhla Trumpova administratíva, by mohla byť krokom správnym smerom. Existuje však aj lepší spôsob.
USA by mohli ušetriť daňových poplatníkov od požičiavania peňazí iným krajinám, pričom by týmto krajinám stále poskytovali podporu. Takýto postup by priniesol veľké strategické a hospodárske víťazstvo, čím by USA získali veľkú výhru hneď na začiatku svojho predsedníctva v skupine G20.
© Project Syndicate 1995–2025 www.project-syndicate.org
