Keď na konci júna skončila tzv. Dvanásťdňová vojna, teda ozbrojený konflikt medzi Izraelom a USA na jednej strane a Iránom a jeho niektorými proxy spojencami na strane druhej, bolo jasné, že iránsky režim z tohto konfliktu vychádza ako porazený. Mnoho špičiek režimu Izraelčania zabili hneď v prvých hodinách vojny. Kľúčoví predstavitelia, vrátane prezidenta Masúda Pezeškjána a najvyššieho vodcu Alího Chámeneího, sa museli skrývať v bunkroch, pričom ani tak ich bezpečnosť nebola zaručená.
Ďalším dôležitým aspektom konfliktu bol moment, keď iránsky vzdušný priestor ovládlo izraelské letectvo a USA následne mohli bez problémov realizovať niekoľko úderov proti iránskym jadrovým zariadeniam. Hoci iránsky režim svojmu publiku hovoril o úspešnom odpore proti zahraničnej imperialistickej presile, skutočné úvahy o celej situácii vo vnútri režimu boli oveľa komplexnejšie.
Prevláda strach
Navonok až nečakane neviditeľné správanie iránskeho režimu v posledných mesiacoch totiž ukazuje, že najmä pragmatické kruhy (do ktorých možno v tomto prípade zaradiť aj ajatolláha Chameneího) sú si vedomé, že režim je neschopný podporovať svojich oslabených proxy spojencov (Hizballáh a Húsíovia) po ničivých útokoch, ako aj zaistiť vlastnú bezpečnosť v prípade, že sa technologicky silnejší protivníci rozhodnú proti nemu zakročiť.
Nie je tomu tak dávno, čo Irán výhražne opakoval, že je schopný viesť asymetrickú vojnu v regióne, prostredníctvom ktorej by ohrozil svetové dodávky ropy či rozpútal rad menších lokálnych konfliktov naprieč regiónom. Táto stratégia počítala s americkou zdržanlivosťou a neochotou zapojiť sa do nejakého ďalšieho konfliktu na Blízkom východe. Keď však Trumpova vláda bola ochotná sa zásadným spôsobom zapojiť do júnovej izraelskej vojny proti Iránu – na základe pomerne umelej zámienky o výrobe iránskej jadrovej zbrane, ktorú otvorene spochybnili aj špičky amerických spravodajských služieb – iránsky režim zamrazilo. S takým rozsahom eskalácie vôbec nepočítal.
Alí Chameneí a jeho politickí spojenci si čoskoro spočítali, že prípadná odpoveď na eskaláciu by pre nich tiež mohla znamenať ohrozenie na životoch. Takže svoje úsilie už počas vojny previedli z obrany štátu na kontrolu a represiu obyvateľstva. Zvýšil sa počet popráv a prišli tvrdšie tresty za rôznorodé trestné činy proti štátu a najmä „špionáž“.
Keď sa vojna koncom júna skončila, Irán sa v rámci svojej diplomacie rozhodol vrátiť sa k osvedčeným taktikám spojeným s vytváraním prekážok pri medzinárodnej kontrole jeho jadrového programu cez MAAE. Ono „zahmlievanie“, v akej situácii sú teraz iránske jadrové zariadenia alebo kde sa nachádzajú zásoby iránskeho obohateného uránu, je teraz jednou z posledných vyjednávacích výhod, ktorými Irán zoči-voči medzinárodnému spoločenstvu disponuje. Tento postup síce vyvoláva v medzinárodných kruhoch určitý nepokoj, no zdá sa, že Západ aj ďalší medzinárodní aktéri veria, že Iránu momentálne chýbajú prostriedky a vôľa svoj program akcelerovať. Jadrové zariadenia boli totiž bombardovaním značne poškodené a Izrael zabil niekoľko iránskych jadrových vedcov.
Napriek zhoršujúcej sa situácii väčšiny obyvateľov prilievajú predstavitelia režimu olej do ohňa. Uniknuté zábery zo svadby dcéry blízkeho poradcu ajatolláha, admirála Šamcháního, vyvolali riadnu búrku nevôle.
Na konci leta tiež traja európski signatári iránskej jadrovej dohody z roku 2015 (JCPOA) – Francúzsko, Veľká Británia a Nemecko – obnovili voči Iránu sankcie, ktoré doteraz boli na základe pôdorysu dohody pozastavené. Hoci Irán sa na onú „kartu „zahmlievania“ stále spolieha, podľa rôznych indícií sa v oblasti jadrového programu vyhýba krokom, ktoré by mohli eventuálne Izraelu či USA dať zámienku na opätovnú eskaláciu a priamo tak ohroziť bezpečnosť režimu.
Slabnúca ekonomika a škandály prominentov
Okrem zmenšeného diplomatického a obranného manévrovacieho priestoru iránsky režim čelí i mnohým interným problémom. Ekonomika i iránska mena rijál nielen pod náporom sankcií stále slabne. To vedie k inflácii, ktorá devastuje bežných Iráncov. V posledných dňoch sa tiež otriasol bankový sektor, keď centrálna banka musela riešiť krach jednej z veľkých súkromných bánk. V tomto ohľade sa hovorí o možnom dominovom efekte, ktorý by mohol už aj tak ťažko skúšanú iránsku ekonomiku ešte viac oslabiť.
Napriek zhoršujúcej sa situácii väčšiny obyvateľov prilievajú predstavitelia režimu olej do ohňa. Uniknuté zábery zo svadby dcéry poradcu a blízkeho spolupracovníka Chameneího, admirála Šamcháního, z marca 2024 vyvolali riadnu búrku nevôle. Na škandalóznych záberoch je vidieť, že svadba sa konala v jednom z najdrahších teheránskych hotelov. To je dôkaz o dvojitých štandardoch platiacich pre predstaviteľov režimu a zvyšok obyvateľstva. Niektoré ženy na tejto svadbe, vrátane nevesty, nie sú zahalené zákonne predpísaným spôsobom. Bežné Iránky by za to čakal fyzický alebo peňažný trest. Špekuluje sa, že za únikom stoja konkurenti Šamcháního. Vo vnútri režimu je pravdepodobne atmosféra poriadne napätá.
Všetky spomínané záležitosti nepochybne vyvolávajú v iránskej spoločnosti nepokoj, ktorý sa tamojší režim snaží držať na uzde prostredníctvom tvrdých až krvavých represií. Otrasy v bankovom sektore, ktorý je úzko previazaný so špičkami režimu, a spochybnenie legitimity vysokého funkcionára naznačujú, že medzi elitami vznikajú trhliny. Je preto pochopiteľné, že sa Irán snaží nepútať pozornosť – domácich problémov má totiž požehnane.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
