Ako však Mamdani dobre vie, jeho víťazstvo sa stretne s pokusmi o ekonomickú a finančnú sabotáž. Severoamerický politický establišment – republikánsky aj demokratický „deep state“ – má zásadný záujem na tom, aby sa jeho starostovanie stalo fiaskom. Samotný prezident Donald Trump vyzval obyvateľov New Yorku, aby volili Mamdaniho hlavného vyzývateľa, bývalého demokratického guvernéra New Yorku Andrewa Cuoma. S Mamdanim pri moci budú trumpovskí populisti a mainstreamoví demokrati zrazu hovoriť rovnakým jazykom. Urobia všetko pre to, aby sa Mamdani javil ako zlyhanie. V Trumpovom prípade to môže zahŕňať aj ďalšie vyhlásenie „výnimočného stavu“, aby sa ospravedlnilo vyslanie Národnej gardy.
Príležitosť prerobiť ľavicu
Pre ľavicu to teda nie je len chvíľa konať, ale aj čas zamyslieť sa nad širšími súvislosťami. USA sa menia z politického systému dvoch strán na systém pozostávajúci z republikánov establišmentu, demokratov establišmentu, pravicových populistov a demokratických socialistov. Už teraz je vidieť, ako sa vytvárajú nové koalície, ktoré sa tiahnu naprieč starými straníckymi líniami. Už v roku 2020 Joe Biden naznačil, že by mohol za viceprezidenta nominovať umierneného republikána, zatiaľ čo Steve Bannon, bývalý Trumpov hlavný stratég, vyzval stúpencov Bernieho Sandersa, nezávislého demokratického socialistického senátora USA z Vermontu, aby po nominácii Bidena Demokratickou stranou hlasovali za Trumpa.
Veľký rozdiel je v tom, že zatiaľ čo Trumpova značka populizmu ľahko dosiahla hegemóniu nad republikánskym establišmentom (jasný dôkaz, ak by bol potrebný, že jeho záujem o obyčajných pracujúcich bol falošný), rozkol v Demokratickej strane je čoraz silnejší. Boj medzi demokratickým establišmentom a Sandersovým krídlom je jediným skutočným politickým bojom v USA. Ako sa vyjadrila Emma Brockesová z denníka The Guardian: „Mamdaniho najväčšou hrozbou nie je Donald Trump, ale stará garda demokratov.“
Máme do činenia s dvoma antagonizmami: jedným medzi Trumpom a liberálnym establišmentom a druhým medzi Sandersovým krídlom Demokratickej strany a všetkými ostatnými politickými silami. Impeachment Trumpa počas jeho prvého funkčného obdobia bol zúfalý pokus establišmentu získať späť morálne vodcovstvo a dôveryhodnosť; všetko sa to však rovnalo komickému cvičeniu v pokrytectve, keďže sa obnažili aj ich vlastné nedostatky. Trumpova otvorená obscénnosť jednoducho len vyniesla na povrch všetko, čo tu dávno je.
Mamdani by mal rázne a premyslene postupovať tak, aby prevzal Demokratickú stranu štátu New York, a zároveň vytvoriť sieť kontaktov s demokratickými socialistami po celých USA. Iba radikálny ľavičiar môže získať trumpovcov z robotníckej triedy – voličov, ktorých nedôvera voči establišmentu je i naďalej úplne oprávnená.
Sandersov tábor to vidí jasne. Vie, že niet cesty späť, že politický život treba radikálne vynoviť. Mamdani vyhral, pretože pre ľavicu urobil to, čo Trump pre pravicu. Jasne artikuloval radikálny postoj bez toho, aby sa obával straty stredu.
Výzva pre demokratický socializmus
Ale štyri sily, ktoré teraz existujú v politike USA, nie sú na rovnakej úrovni. Dve zomierajúce strany (starí mainstreamoví republikáni a demokrati) sú v pasci zotrvačnosti, chýba im akákoľvek seriózna vízia, zatiaľ čo trumpovskí populisti a demokratickí socialisti predstavujú skutočné politické hnutia. V tomto kontexte by jediné skutočne zmysluplné voľby boli voľby medzi Trumpom a demokratickým socialistom. Mali by sa teda demokratickí socialisti oficiálne oddeliť od Demokratickej strany? Radil by som principiálny pragmatizmus: sústrediť sa na hlavné ciele, ktoré sa týkajú prežitia, a potom povoliť všetko sľubné pri presadzovaní týchto cieľov. Teda prijať volebnú demokraciu, keď funguje, ale aj ľudovú mobilizáciu alebo ešte radikálnejšie metódy, keď si to vyžadujú okolnosti.
Aby ste videli, čo mám na mysli, zvážte nedávny príklad. V júli Elon Musk po dramatickom rozchode s Trumpom oznámil, že založí „Stranu Ameriky“. Musk, ktorý sa nenarodil v USA, a preto nemôže kandidovať za prezidenta, sa pokúsil prekonať Trumpa, pričom uprednostnil techno-feudalizmus pred populizmom. Projekt sa nakoniec nepodarilo rozbehnúť.
Príklady z Británie
Naopak, nová ľavicová strana Zarah Sultanovej a Jeremyho Corbyna v Spojenom kráľovstve sa ukazuje ako sľubná, pričom niektoré prieskumy ukazujú, že približne tretina mladých ľudí a voličov labouristov na nich prenáša priazeň. Neistota však pretrváva a ako sa na ľavicovú stranu patrí, obaja lídri sa okamžite dostali do verejného sporu.
Skutočne zmysluplné voľby v Spojenom kráľovstve by sa teda odohrali medzi krajne pravicovou stranou Reforma Nigela Faragea a novou ľavicou, pričom na okraji by sa k excentricky umierajúcim konzervatívcom pridali aj nečinní labouristi. Pravda, dalo by sa pokojne predpovedať, že v takejto priamej konfrontácii by Farage zvíťazil, rovnako ako v roku 2019 zvíťazil Boris Johnson nad Corbynom. Napriek tomu sa Corbynovi podarilo na istý čas prevziať kontrolu nad labouristami, čím sa celý establišment zatriasol. Niekedy sa treba pokúsiť prevziať veľkú vedúcu stranu, inokedy je potrebný rozkol. Myslím si, že Mamdani urobil správne, keď zatiaľ zostal v Demokratickej strane, pretože mu to umožnilo mobilizovať jej ľudovú základňu proti establišmentu. Keby sa pokúsil postaviť sa trom ďalším politickým silám sám, prehral by.
Teraz, keď vyhral, mal by Mamdani rázne a premyslene postupovať tak, aby prevzal Demokratickú stranu štátu New York, a zároveň vytvoriť sieť kontaktov s demokratickými socialistami po celých USA a – podľa Sandersovej rady – nenápadne osloviť sklamaných robotníkov a farmárov s nižšími príjmami, ktorí volili Trumpa. Budúcnosť projektu, ktorý Mamdani stelesňuje, spočíva v odlepení sklamaných Trumpových voličov, nie v získaní zotrvačného stredu. Iba radikálny ľavičiar môže získať trumpovcov z robotníckej triedy – voličov, ktorých nedôvera voči establišmentu je i naďalej úplne oprávnená.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org
