Napriek niekdajším sľubom tejto svetovej veľmoci, že bohatí Severoameričania pomôžu zvyšku sveta s prechodom na čistejšie energie. Najmä najchudobnejším krajinám, ktoré prispeli k zmene klímy len veľmi málo, no majú na boj proti nej najmenej prostriedkov.
Prvý raz za uplynulých 30 rokov, odkedy podobné stretnutia prebiehajú, USA neuznali za vhodné zúčastniť sa. Nie je tajomstvom, že Donald Trump vyhlasuje klimatickú zmenu za „podvod ľudí so zlými úmyslami“. Nie je tajomstvom ani to, že USA sú najväčším producentom ropy a najväčším vývozcom zemného plynu. Od Trumpa, keďže už stihol dostatočne prejaviť svoje kvality, sa to dá logicky očakávať. Logická je však aj otázka, akú si položila v komentári pre New York Times redaktorka Katrin Bennholdová: Môže svet bojovať proti klimatickej zmene bez USA?
Kto zachraňuje klímu?
Človek by čakal, že ako správna Američanka odpovie na otázku tak nejako vlastenecky, teda že to bude minimálne veľmi ťažké, ak nie nemožné. Nie tak Bennholdová: „Teraz spočíva nádej v Číne a rozvíjajúcich sa ekonomikách… Čína je najväčším svetovým producentom skleníkových plynov. Vedie však aj svet v oblasti obnoviteľnej energie. Čína minulý rok nainštalovala viac veterných turbín a solárnych panelov ako zvyšok sveta dohromady. V súčasnosti dominuje odvetviam čistej energie počnúc patentovanými technológiami až po základné suroviny, a veľa z nich predáva svetu.
Čínske spoločnosti budujú továrne na elektrické vozidlá a batérie v Brazílii, Thajsku, Maroku a Maďarsku.“ A tento zoznam môžeme teraz rozšíriť aj o „kontroverznú investíciu“ v Šuranoch. Len si to predstavte, zrejme by konštatoval so svojím nezabudnuteľným úsmevom Kurt Vonnegut J. r. Až tam sme to dopracovali – Čína bude zachraňovať klímu, a spolu s ňou aj svet. Ale to ešte nie je všetko. Bennholdová pokračuje: „Štatistika, ktorá ma skutočne zasiahla, uvádza, že Čína teraz zarába viac na vývoze zelených technológií ako USA na vývoze fosílnych palív.“
Najnovší čínsky úspech na ceste k čistejším technológiám sa volá tóriový reaktor. Nepotrebuje na chladenie vodu, môže teda fungovať nielen na Sahare či v Indii, ale pokojne aj na Mesiaci.
Napriek tomu existuje stále dosť ľudí, ktorí sú presvedčení, že napríklad také čínske brzdové doštičky predstavujú pre automobilistov smrteľné ohrozenie, alebo že lak na čínskych elektromobiloch vydrží rok, maximálne dva. Ešteže na to, čo publikuje New York Times, strážcovia nášho spôsobu života dosah nemajú. A špeciálne pre nich máme ešte niečo: najnovší čínsky úspech na ceste k čistejším technológiám, ktorý je pre klímu zvlášť dôležitý a volá sa tóriový reaktor. Nepotrebuje na chladenie vodu, môže teda fungovať nielen na Sahare či v Indii, ale pokojne aj na Mesiaci. A tórium, ktoré sa v ňom používa namiesto uránu, je nielen oveľa bezpečnejším palivom, ale aj oveľa dostupnejším než urán: zásoby tória na Zemi postačia na výrobu energie počas dvadsaťtisíc rokov, možno aj viac, ak ľudstvo prežije globálne otepľovanie (a chaotické vládnutie Donalda Trumpa).
Tórium namiesto uránu
Pred niekoľkými dňami reaktor v Gansu úspešne dokončil vôbec prvú premenu tória na urán vnútri fungujúceho uzavretého cyklu na Zemi, čo v zásade znamená, že Čína môže začať navrhovať komerčné reaktory, ktoré by mali byť v prevádzke o desať rokov. Prvý má stáť v púštnom meste Wuwei, pričom čínska vláda plánuje postaviť ďalšie v riedko osídlených oblastiach na západe (Číny) a v tridsiatich krajinách zapojených do iniciatívy Nová hodvábna cesta investuje do infraštruktúry 70 krajín sveta. Čína je teraz na najlepšej ceste prekonať konvenčnú jadrovú energetiku, ktorú poznáme a rozvíjame my: nová technológia poskytuje nielen bezpečnejšiu a lacnejšiu elektrinu, ale je založená aj na podstatne účinnejšom spôsobe premeny tepla na energiu.
Symbolická je najmä skutočnosť, že revolučná myšlienka používať v jadrových reaktoroch tórium namiesto uránu sa zrodila v USA v 60. rokoch uplynulého storočia v Oak Ridge v Tennessee, neskôr však bol projekt zastavený a vizionár, ktorý ho obhajoval a presadzoval, prišiel o prácu. Neskôr Američania všetky svoje výskumy zverejnili, čo využili čínski vedci a v roku 2011 sa rozhodli postaviť experimentálny projekt v púšti Gansu. „USA nechali svoj výskum verejne dostupný, a ten čakal na pokračovateľa,“ povedal vedúci vedec projektu Xu Hongije v apríli 2025. „A stali sme sa ním my… Králiky niekedy robia chyby alebo zlenivejú. Vtedy svoju šancu využije korytnačka.“
Len aby už nebolo neskoro tú korytnačku naháňať. Darmo najnovšie volá Ursula von der Leyenová po výrobe „lacných európskych elektromobilov“, ktoré by sme si kupovali radšej než tie čínske. Totiž na to, aby ste mali okrem relatívne lacného elektroauta aj lacnú elektrinu, si budete musieť dať v autosalóne pribaliť k autu aj rodinný domček alebo aspoň garáž. Inak, ak budete svojho tátoša – a je jedno, či ho vyrobili v Šanghaji, alebo v Bratislave – kŕmiť na verejných dobíjacích staniciach, budete síce spokojní, že odbremeňujete klímu od emisií oxidu uhličitého, no bude vás to stáť pomaly viac, než keby ste tankovali obyčajný benzín.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
