Rozdiely v platoch sú síce často tichou, no veľmi reálnou formou nerovnosti, ktorá má konkrétne dosahy na ekonomické postavenie žien, ich životnú úroveň a v konečnom dôsledku aj na fungovanie rodín a celej spoločnosti.
Na rozdielnom odmeňovaní žien a mužov sa podieľa celý rad faktorov. Ide najmä o štruktúru pracovného trhu, ktorá býva rodovo segmentovaná – ženy sú častejšie zamestnané v menej platených odvetviach ako je školstvo, zdravotníctvo či sociálne služby. K tomu sa pridávajú systémy odmeňovania u zamestnávateľov, nedostatočné zosúlaďovanie pracovného a rodinného života ako aj pretrvávajúce rodové stereotypy, ktoré ovplyvňujú výber povolania, kariérny rast či rozhodnutia o rodičovstve. Tieto stereotypy sú často hlboko zakorenené a prejavujú sa v tom, ako spoločnosť vníma úlohy žien a mužov – ženy ako opatrovateľky, muži ako živitelia rodiny.
V EÚ zaostávame
Každoročne sa v Európskej únii zverejňuje Deň rovného odmeňovania – symbolický dátum, ktorý pripomína, že ženy v Európe stále zarábajú menej ako ich mužskí kolegovia. Tento rok ten deň pripadá na 17. novembra. Deň má upozorniť na fakt, že od tohto dňa až do konca roka akoby ženy „pracovali zadarmo“, ak by sme ich mzdy porovnali s mužskými. Slovenská realita je však ešte menej priaznivá. Platové rozdiely medzi mužmi a ženami sú u nás výraznejšie než priemer EÚ – kým v únii je rodový mzdový rozdiel okolo 12 %, na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu dosahuje až 18,4 %. Znamená to, že slovenské ženy by museli pracovať ešte o viac ako dva týždne dlhšie, aby zarobili to, čo muži za jeden kalendárny rok.
Nerovnosť v odmeňovaní nie je len číselnou štatistikou. Zasahuje do života konkrétnych ľudí, do rozhodovania o rodine, do úspor, dôchodkov či možností osobného rozvoja. Z dlhodobého hľadiska prispieva k udržiavaniu status quo v rozdelení práce podľa pohlavia a prehlbuje ekonomickú nerovnosť medzi mužmi a ženami. Tým brzdí aj hospodársky rast – pretože rovnosť nie je len otázkou spravodlivosti, ale aj efektivity.
Európska únia sa preto dlhodobo snaží túto situáciu zlepšiť. Európska komisia už v roku 2014 prijala odporúčanie o posilnení zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu, no jeho presadzovanie v praxi ostávalo slabé. Až nová smernica o transparentnosti odmeňovania, ktorú členské štáty vrátane Slovenska musia implementovať do júna budúceho roka, prináša konkrétne mechanizmy – povinnosť väčšej otvorenosti v systémoch odmeňovania, povinnosť zverejňovať mzdy v pracovných inzerátoch či umožniť zamestnancom diskutovať o platoch bez sankcií.
Kým v EÚ je rodový mzdový rozdiel okolo 12 %, na Slovensku dosahuje až 18,4 %. Znamená to, že slovenské ženy by museli pracovať ešte o viac ako dva týždne dlhšie, aby zarobili to, čo muži za jeden kalendárny rok.
Konfederácia odborových zväzov SR víta každú iniciatívu Európskej komisie, ktorá má za cieľ zlepšiť pracovné prostredie a spravodlivosť na pracovisku. Ako zdôrazňuje KOZ SR, proti znevýhodňovaniu žien sa nedá bojovať iba odporúčaniami či príkladmi dobrej praxe – Európa potrebuje záväznú smernicu. Práve právne nástroje umožňujú zaručiť, že princíp rovnakého odmeňovania nebude len morálnou zásadou, ale aj vymáhateľným právom.
Dosiahnutý pokrok na Slovensku
Aj slovenské odbory už dosiahli konkrétne zmeny. Vďaka ich úsiliu bola do Zákonníka práce zapracovaná povinnosť zverejňovať mzdy v pracovných inzerátoch ako aj zákaz klauzúl, ktoré by zamestnancom bránili hovoriť o výške svojho platu. Tieto opatrenia zvyšujú transparentnosť, zlepšujú postavenie uchádzačov o prácu a prispievajú k férovejšiemu prostrediu na trhu práce. Prax ukazuje, že zverejňovanie miezd pomáha predchádzať mzdovému „dumpingu“ a zvyšuje konkurenciu medzi zamestnávateľmi.
Zavedenie smernice o transparentnosti by mohlo mať pozitívny efekt nielen pre ženy, ale pre všetkých pracovníkov – keďže spravodlivé odmeňovanie sa týka všetkých, bez ohľadu na pohlavie. Transparentné pravidlá totiž posilňujú dôveru medzi zamestnávateľom a zamestnancom a znižujú riziko diskriminácie.
Popri legislatívnych krokoch však zohráva významnú úlohu i kolektívne vyjednávanie. Odbory sú často tým najúčinnejším nástrojom, ako zabezpečiť rovnaké a spravodlivé odmeňovanie, slušné pracovné podmienky, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a dôstojné dôchodky.
Znižovanie rodového mzdového rozdielu by malo byť preto spoločenskou prioritou. Je to nielen otázka spravodlivosti, ale aj otázka budúcnosti trhu práce, kde sa očakáva väčšia flexibilita a liberalizácia. Ak nebudú rovnaké podmienky pre všetkých zakotvené v zákonoch, môžu byť tieto zmeny pre ženy ešte nevýhodnejšie.
Rovnaká práca si zaslúži rovnakú odmenu. Nie je to len heslo, ale základný princíp dôstojnej práce, ktorý by mal byť samozrejmosťou v každej modernej spoločnosti. Zavádzanie transparentných pravidiel, aktívna úloha odborov a dôsledná implementácia európskej legislatívy sú kľúčové kroky, aby sa tento princíp stal realitou aj na Slovensku.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
