V dnešnej dobe to znie neuveriteľne, ale v starovekom Grécku sa platili priame dane dobrovoľne a jednotlivé mestské štáty nemali ani jednotnú úpravu ich výberu. Platenie daní bolo považované za prejav občianskej uvedomelosti. Občanov, ktorí sa nezaujímali o štátne a verejné záležitosti, volali „idiotes“.
Dane sa vyvinuli postupne z nedobrovoľných príspevkov, ktoré slúžili na zabezpečenie fungovania rozličných spoločenských usporiadaní. Človek bol vždy určitým spôsobom spätý s týmito systémami, s mocou a so štátom. Kým sa však ľudstvo dopracovalo k dnešným sofistikovaným daňovým systémom, prešlo dlhým, zložitým, ale tiež veľmi zaujímavým a poučným procesom. Je prirodzené, že táto nevyhnutná súčasť života bola vždy predmetom pozornosti a skúmania. Najmä pokiaľ išlo o dostatok výberu na strane jednej a únosnosti záťaže na strane druhej, čoho dôsledkom bol neskôr vznik rôznych daňových teórií. Za zmienku stojí obdobie scholastiky, keď sa ukladanie nadmerného daňového bremena považovalo za hriech. Tomáš Akvinský dokonca odmietal zdanenie príjmov z práce, lebo podľa Biblie je bremenom už samotná práca, a teda asi nie je fér, keď sa dnes pracujúcemu berie polovica jeho zárobku.
Hľadanie takejto optimálnej polohy by malo byť vždy základom koncipovania účinného systému zdanenia a budovania daňového systému v danom prostredí a podmienkach. V tejto súvislosti treba spomenúť najmä Lafferovu teóriu (krivku), ktorej podstatou je matematické vyjadrenie závislosti medzi výškou zdanenia a výnosom z daní, podľa ktorej prekročenie určitej výšky zdanenia privodí opačný efekt – nižšie výnosy z daní a menšiu ochotu ich platiť.
O koľko miliárd či biliónov na daniach prišli a prichádzajú mnohé štáty aj v dôsledku mylnej predstavy, že čím vyššie zdanenie, tým vyššie príjmy štátneho rozpočtu?
Po výraznom zvýšení daní sa daňové príjmy štátneho rozpočtu podľa údajov ministerstva financií plnili k 31.¤10.¤2025 na 74,7 % (vlani to bolo 81,4 %). Hoci medziročne vzrástli až o 1,8 miliardy eur, ak sa trend nezmení, hrozí, že na konci roka budú oproti plánu chýbať až dve miliardy eur. Aj štruktúra vybraných daní vypovedá o mnohom a mala by sa jej venovať väčšia pozornosť.
V praxi je overené, že nižšie dane podľa svojich možností zaplatí väčší počet ochotnejších ľudí a firiem, daňové bremeno sa tak rozloží na väčšiu základňu a ušetrené peniaze môžu zmysluplne investovať alebo spotrebúvať, čím prispejú k akcelerácií ekonomiky a štát vyberie nakoniec oveľa viac.
Interakcii štát – daňový subjekt sa v silných a tradičných ekonomikách venuje oveľa väčšia pozornosť. Problematiku skúma pomerne nový odbor psychológia zdaňovania, pretože tento vzťah je vo svojej podstate zložitý a za všetkým by mal byť človek. Treba spomenúť najznámejšie publikácie k tejto téme ako Psychológia zdanenia (Alan Lewis, The Psychology of Taxation, 1982) a Ekonomická psychológia daňového správania (Erich Kirchler, The Economic Psychology of Tax Behaviour, 2007), ktoré vhodne pomôžu pri orientácii v problematike a sú prínosom v myslení a rozhodovaní v tejto oblasti ekonómie.
O koľko miliárd či biliónov na daniach prišli a prichádzajú mnohé štáty aj v dôsledku mylnej predstavy, že čím vyššie zdanenie, tým vyššie príjmy štátneho rozpočtu? Tu nemôže platiť, že nič je lepšie ako menej (aspoň niečo), pretože dnes už žijeme v globalizovanom a digitálnom svete, kde sú možnosti priaznivejšieho zdanenia a investovania oveľa prístupnejšie a jednoduchšie ako v minulosti.
Do popredia sa preto v poslednom čase dostávajú dva princípy: férového a primeraného zdanenia a udržania a prilákania platiteľov daní. A tiež sa diskutuje o reciprocite zo strany štátu: Čo za zaplatené dane ich platiteľom a občanom štát ponúka a ako s ich prostriedkami nakladá? Na to by sme nemali nikdy zabúdať.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
