V júli sa na titulné stránky novín dostala správa výskumníkov spoločnosti Microsoft, uvádzajúca zoznam 40 povolaní najviac ohrozených umelou inteligenciou. Zahŕňa obchodných zástupcov, prekladateľov, korektorov a ďalšie znalostné profesie. To poukazuje na hroziacu apokalypsu zamestnanosti bielych golierov.
Ženy zase viac ohrozené
Autori správy a spravodajstvo však prehliadli niečo zásadné: rozvrat nebude rodovo neutrálny. Podľa Úradu pre štatistiku práce USA (BLS) tvoria ženy v uvedených povolaniach viac ako 60 %.
Aj keď sa AI chystá zjesť obed všetkým, zdá sa, že práve obedy žien zhltne ako prvé a najrýchlejšie. Tak ako nástup počítačov v 80. rokoch minulého storočia vytlačil zástupy sekretárok a úradníčok na zadávanie údajov, tak aj najnovšia vlna automatizácie bude mať neprimeraný vplyv na ženské pracovné sily. Podľa nedávneho výskumu Medzinárodnej organizácie práce je pravdepodobnosť automatizácie pracovných miest žien v krajinách s vysokými príjmami približne trikrát vyššia ako u mužov.
Počítačová revolúcia slúži ako varovný príbeh. Mnohé ženy, ktoré v 80. rokoch 20. storočia v jej dôsledku prišli o prácu, sa už nikdy neuplatnili. Buď si po dlhšom období nezamestnanosti našli horšie platenú prácu (najmä v sektore služieb a starostlivosti), alebo úplne odišli z pracovného trhu. Zistenia boli kruté: medzi ženami bola v porovnaní s mužmi viac ako dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že vypadnú z trhu práce.
Vzhľadom na to, že ženy sú už teraz v porovnaní s mužmi ekonomicky znevýhodnené – zarábajú menej, vlastnia menej a odchádzajú do dôchodku s menším príjmom – musia sa tvorcovia politík pripraviť na to, že AI najviac zasiahne pracovné miesta žien. A podľa toho zaviesť politiky na zmiernenie negatívnych vplyvov.
Aká má byť úloha ľudí?
V príprave opatrení si treba uvedomiť, že nie všetky sekretárky, úradníčky a pisárky na tom boli v 80. rokoch rovnako zle. Ženy, ktoré sa dokázali prispôsobiť technológiám a získať nové relevantné zručnosti, mali lepšie výsledky. Otázku, či je pojem „zvyšovanie kvalifikácie" v ére, v ktorej sa očakáva, že AI prekoná ľudskú inteligenciu, zbytočný, zatiaľ nechajme bokom. Namiesto toho predpokladajme, že nastane prechodná fáza, v ktorej sa pracovníkom so zručnosťami súvisiacimi s AI bude dariť lepšie ako tým, ktorí ich nemajú. V prieskume PwC Global AI Jobs Barometer 2025 sa zistilo, že pracovníci so zručnosťami súvisiacimi s AI majú 56 % mzdovú prémiu, čo je dramatický nárast oproti 25 % mzdovej prémii zaznamenanej o rok skôr.
Tak ako nástup počítačov v 80. rokoch 20. storočia vytlačil zástupy sekretárok a úradníčok na zadávanie údajov, tak aj najnovšia vlna automatizácie bude mať neprimeraný vplyv na ženské pracovné sily.
Z toho vyplýva, že ak chceme zabrániť negatívnym vplyvom AI na ženy, musíme zabezpečiť, aby boli v plnej miere oboznámené s novou technológiou – alebo aspoň v rovnakej miere ako ich mužskí kolegovia. Zatiaľ čo však v súčasnosti používa ChatGPT na osobné úlohy približne rovnaký počet žien a mužov, na pracovisku sa objavili jasné rodové rozdiely. Nedávny prieskum medzi zamestnancami v USA odhalil, že generatívnu AI denne v práci využíva 36 % mužov a iba 25 % žien.
Rozdiel asi odráža skutočnosť, že ženy sa viac obávajú rastúceho používania AI ako muži, čo je zdravý skepticizmus, ktorý by sme si mali všetci zachovať. Ďalším dôvodom však je, že spoločnosti investujú do zvyšovania kvalifikácie mužských zamestnancov viac ako do zamestnankýň. V celosvetovom prieskume, ktorý tento rok uskutočnila spoločnosť Randstad na vzorke 12-tisíc odborníkov, 41 % mužov uviedlo, že im zamestnávateľ poskytol prístup k AI, v porovnaní s 35 % žien; 38 % mužov uviedlo, že im boli ponúknuté príležitosti na budovanie zručností v oblasti AI, v porovnaní s 33 % žien.
Obrovská výzva pre vlády
Menšie využívanie technológie a menej príležitostí na jej využívanie je pre zamestnankyne toxická kombinácia. Najmä preto, že firmy pri rozhodovaní o tom, koho si ponechať a povýšiť, čoraz častejšie uvádzajú „znalosť AI".
Neriešenie problému môže zamestnávateľov vystaviť právnemu riziku. Vo Veľkej Británii by politiky na pracovisku systematicky znevýhodňujúce ženy a ponuka menšieho počtu príležitostí na zvyšovanie kvalifikácie v oblasti AI mohli patriť do tejto kategórie. Ide o nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia podľa zákona o rovnosti z roku 2010. Platí to aj v prípade, že firma nemala v úmysle diskriminovať. Podľa tohto zákona (a podobných právnych predpisov v iných krajinách) je dôležitý vplyv, nie úmysel.
Vedúci pracovníci podnikov by si preto mali klásť základné otázky. Kto získava prístup k nástrojom AI? Kto je prizývaný k účasti na pilotných projektoch a iniciatívach v oblasti AI? Kto absolvuje školenia? Zdá sa, že vlády na celom svete sú celkom nepripravené na potenciálny armagedon pracovných miest. Keď tvorcovia politík vyvíjajú stratégie na zmiernenie rizík spojených s AI, je nevyhnutné, aby sa rodové otázky dostali na program rokovania, nielen z etických dôvodov.
V čase, keď sa zvyšuje politická polarizácia a tradičné strany strácajú pôdu pod nohami, bude získanie voličiek kľúčové. Zabezpečiť, aby ženy neniesli hlavnú ťarchu presunu pracovných miest spôsobeného AI, a riešiť aj ďalšie rodové rozdiely je preto pre vlády správne. A zároveň pragmatické. Pretože na scéne je veľa „Natálií“.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org
