Trumpov kabinet sa od svojej bašty odkláňa aj v prípade vírenia vojnových bubnov proti Venezuele. V jej prípade nadväzuje na ostro protimadurovský kurz svojho prvého mandátu a brúsi si zuby na rozsiahle ropné náleziská.
Washington sa v opisovaní venezuelského prezidenta Nicolása Madura uchyľuje k tradičným klamstvám. Opisuje Madurovu Venezuelu ako nebezpečný narkoštát zaplavujúci severoamerické mestá drogami. Pravda je pritom taká, že fentanyl sa do USA dostáva cez Mexiko, zatiaľ čo kokaín putuje z Kolumbie. Čo má teda Trumpov kabinet vlastne za lubom? Presadí si svoje šéf diplomacie USA Marco Rubio, hlavný podporovateľ invázie do Venezuely?
Ekonomická vojna
Venezuela je dnes socio-ekonomicky zrútený štát postihnutý hyperinfláciou, ktorá však už výrazne klesla. Ide o krajinu sužovanú ekonomickým prepadom, rozšírenou chudobou a masovým exodom populácie. Hoci sa pod neblahú hospodársku situáciu vo Venezuele zreteľne podpísal zlý manažment režimu v Caracase, nezanedbateľné negatívne dosahy na venezuelskú ekonomiku má aj tvrdý sankčný režim uvalený na Venezuelu prvou Trumpovou vládou v roku 2017.
Ekonóm Mark Weisbrot spolu s kolegom Jeffreym Sachsom v roku 2019 vypracovali analýzu vplyvu severoamerického embarga na Venezuelu. Zistili, že u obyvateľstva sankcie viedli k zníženiu príjmov kalórií, zvýšili mieru chorobnosti a úmrtnosti tak u dospelých, ako aj u dojčiat. Embargo v dôsledku zhoršujúcej sa hospodárskej krízy a hyperinflácie spôsobilo vysídlenie miliónov Venezuelčanov. Podľa zistení ekonómov si sankčný režim USA predstavujúci kolektívny trest na venezuelskú populáciu vyžiadal v rokoch 2017 a 2018 životy viac ako 40-tisíc ľudí. Lenže vtedy Trumpov Biely dom v úsilí o zmenu režimu v Caracase neuspel. Ekonomická vojna je jedným zo zvolených nástrojov.
Akoby sa nerušený prístup k venezuelskej rope stal v Trumpových očiach neodolateľným zvodom, a to aj za cenu prípadného ilegálneho vojenského útoku na Venezuelu.
Pokiaľ ide o Madurove autoritárske excesy na domácej scéne, tie v geopolitických plánoch Bieleho domu očividne nehrajú žiadnu úlohu. Stačí uvážiť, ako čulo Trump a jeho okolie obchodujú s autoritárskymi režimami v Rijáde, Abú Zabí, Káhire a podobne.
Kto chce psa biť, palicu si nájde
Trumpov kabinet už od septembra vedie nevyhlásenú vojnu v Karibskom mori a Tichom oceáne. Vojenské útoky proti lodiam domnelo prevážajúcim drogy usmrtili desiatky civilistov. Kritické hlasy ozývajúce sa aj z Kongresu hodnotia Trumpove vražedné údery na napospol rybárske lode ako mimosúdne popravy. USA medzitým posilňujú svoju vojenskú prítomnosť v Karibiku a neďaleko Venezuely, kam vyslali modernú lietadlovú loď Gerald Ford sprevádzanú tromi námornými torpédoborcami, aby sa pripojila k ďalším severoamerickým plavidlám v oblasti. Vojenský personál USA nasadený v Karibiku predstavoval v polovici novembra 15-tisíc mužov a žien. Úradníci Trumpovej vlády denníku New York Times oznámili, že prítomnosť lietadlovej lode Gerald Ford zvýši tlak na vojenské použitie sily vedúce k Madurovmu odstráneniu.
Denník Times predtým informoval, že prezident Trump zvažoval niekoľko možností, ako začať útok na Venezuelu. Zahŕňalo to bombardovanie vojenských objektov, vyslanie špeciálnych jednotiek, ktoré by zajali či zlikvidovali Madura, alebo nasadenie oveľa väčšieho počtu vojakov. Tí by neskôr obsadili strategické letiská a ropnú infraštruktúru v krajine.
Prezident USA navyše autorizoval plány CIA na vykonávanie tajných operácií na venezuelskom území. Tie by mohli pripraviť operačné prostredie na ďalšie agresívne akcie proti Caracasu, ako v inom článku uviedol New York Times. Trump zároveň schválil nové kolo neoficiálnych rokovaní, keď venezuelský prezident Nicolás Maduro v jednej chvíli USA ponúkol, že dobrovoľne odstúpi z funkcie. To však Biely dom odmietol. Maduro zároveň počas neformálnych rozhovorov s Washingtonom vyjadril ochotu sprístupniť venezuelskú ropu severoamerickým energetickým spoločnostiam. Venezuelský prezident, vedomý si drvivej vojenskej presily USA, ďalej oznámil, že je ochotný diskutovať o riešení krízy s predstaviteľmi vlády USA.
Ako ovládnuť cudziu ropu
Nezdá sa však, že by Trumpov kabinet stál o transparentné riešenie venezuelskej krízy. Už v auguste na Madurovu hlavu vypísal odmenu 50 miliónov dolárov, pretože vraj stojí na čele zločineckého syndikátu Kartel sĺnk, ktorý USA 24. novembra označili za cudziu teroristickú organizáciu. Namiesto toho, aby Trump a jeho suita vyšli v ústrety Madurovým ponukám na dialóg, vykonávajú neďaleko venezuelského pobrežia provokatívne prelety bombardérov B-52 schopných prenášať jadrovú muníciu.
Kým prezident Trump na verejných vystúpeniach zdôrazňuje úlohu Venezuely v obchode s drogami či v nelegálnej imigrácii, v súkromí hovorí o jej obrovských zásobách ropy, ako opäť čítame na stránkach New York Times. Zdá sa, akoby sa nerušený prístup k venezuelskej rope stal v Trumpových očiach neodolateľným zvodom, a to aj za cenu prípadného ilegálneho vojenského útoku na Venezuelu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
